Príbehy 20. storočia
Ringier Slovakia Media s.r.o 191 epizódy nov 1, 2026
Príbehy a pohnuté osudy z dejín 20. storočia v spolupráci Aktualít s Post Bellum.
Epizódy
Oľga Domanická dostala od nemeckého vojaka bábiku, Nemci chceli jej otca zastreliť
Počas druhej svetovej vojny boli obce Rajeckej doliny obsadené nemeckými jednotkami. Jej otca chceli zastreliť, lebo nechcel dať vojakom prasa. Rodina aj ostatní obyvatelia horného konca boli vysťahovaní za dedinu, chceli ju vypáliť. V okolitých horách pôsobili partizánske skupiny, mama im varila guláš, otec ho vozil do hôr. Rodičia zachránili zajatca, ktorého Nemci doviedli k nim domov, po vojne
V príbehu Šarloty Olšákovej sa lámali dejiny
Jej život bol na prvý pohľad bez veľkých výbuchov, samozrejme, ak nerátame bombardovanie, ktoré ako dieťa zažila. Lámali sa v ňom však dejiny. Zažila utečenecký život a príkoria komunistického režimu, pretože mala svojvôľu vziať si politického väzňa. Napriek všetkému si vytvorila svoj vlastný pekný svet.
Daniela Žemlová: O domov sme prišli na dlhé roky
Rodinu Daniely Žemlovej fatálne poznamenali kruté 50. roky. Jej otec, úspešný advokát, prišiel o prácu, ich dom im zobrali a v rámci takzvanej Akcie B, pri ktorej vysťahovávali inteligenciu zo svojich domovov, a ich poslali doslova do vyhnanstva. Našťastie, táto situácia rodičov nezlomila a tento drsný príbeh, na rozdiel od iných v tej dobe, dopadol dobre.
V jednej izbe nacistický dôstojník, za stenou v komore židovské rodiny
Takto žila deväť mesiacov rodina Magdalény Konečnej (na fotografii s rodičmi). Ako 6-ročnej jej otca odvliekli do koncentračného tábora, našťastie prežil. Počas vojny spoločne s matkou a sestrou u seba doma ukrývali dve židovské rodiny. Jej mama brala toto nesmierne hrdinstvo ako úplnú samozrejmosť. Za svoju obetavosť získala titul Spravodlivý medzi národmi a bola zaradená do projektu Stevena Spie
Adolf Slamka: Kosti sme pozbierali do vriec a odnášali hrobárovi
Adolf Slamka zažil ako dieťa na vlastnej koži hrôzy vojny. Rodičia sa starali o zraneného ruského dôstojníka, ale bývali u nich aj 12 nemeckí vojaci. Počas základnej vojenskej služby bol nasadený v potláčaní Maďarského povstania v roku 1956. Po vojne pracoval celý život v lese, sprevádzal pri poľovačkách významné osobnosti. Pri prácach v lese s kolegami vyzbierali viac ako 20 vriec kostí a lebiek
Silvia Fishbaum: Vďaka dielam Ľudovíta Felda sa nezabudne na holokaust
Na začiatku 60. rokov sa v hlave len päťročného dievčatka, Silvie Fishbaum, dcéry preživších holokaust, zrodil sen, že chce ísť do Ameriky. Bolo to kvôli žuvačke, ktorá vtedy na Slovensku ešte neexistovala a ktorú dostala od tety z Ameriky. Už ako dieťa bola terčom urážok a posmeškov zo strany rovesníkov pre svoj židovský pôvod a vnímala ich traumu z holokaustu. Po prvom neúspešnom pokuse opustiť
Rudolf Sikora: Už ako dieťa som mal schopnosť rozoznať, že niečo nie je správne
Rudolf Sikora, ktorý tento rok pri plnej sile oslávil 80. narodeniny, patrí medzi výtvarníkov, ktorí nielenže formovali estetiku slovenského moderného umenia, ale zasahoval aj do politického diania – patrí medzi najvýznamnejších ľudí Nežnej revolúcie. Jeho obľúbenými témami sú aj environmentálne hrozby, ktorým je zasvätených mnoho jeho diel.
Peter Gabriel Stark: Nemôžem povedať, že som pravý Slovák, ale som pravý Američan
Peter Stark je jediným priamym potomkom rodu Starkovcov, ktorí v 19. storočí vybudovali v Liptovskom Mikuláši Starkovskú liehovar, ktorý funguje dodnes. Po jeho arizácii a znárodnení existuje ako spoločnosť St. Nicolaus, dnes najväčší výrobca liehovín na Slovensku. S touto firmou však už Peter Stark nemá nič spoločné, aj keď meno jeho predka Armina sa ocitlo v názve jedného z produktov.Židovský pô
Eva Mária Umlauf: Nemusím nenávidieť, ale nemusím ani odpustiť
Eva je doslova dieťa holokaustu: narodila sa v pracovnom tábore pre Židov v Novákoch. Po vypuknutí SNP odišli do Piešťan, žili s falšovanými dokladmi. Po prezradení boli odvlečení do tábora v Žiline, neskôr do Serede v novembri 1944 ich deportovali do Auschwitzu, kde videli otca naposledy. Odišla do Západného Nemecka, kde žil jej manžel, rodičia prišli za ňou. V roku 1971 nečakane ovdovela, neskôr
Počas výnimočného stavu v Poľsku bolo všetko na lístky a zákaz vychádzania, hovorí Malgorzata Wojcieszynska
Novinárka Malgorzata Wojcieszynska patrí medzi známe osobnosti poľsko-slovenskej kultúry. Pamätá si bývalý režim, výnimočný stav v Poľsku a revolučné roky. Hneď po Nežnej revolúcii sa odsťahovala za svojim partnerom Stanom do Bratislavy a to ju vraj naučilo byť naozajstnou vlastenkou. Je všade tam, kde dochádza ku kultúrno-spoločenským prienikom medzi našimi dvoma krajinami, vedie časopis Monitor
Zora Bútorová: Usilovala som sa robiť veci, ktoré by mohli našu spoločnosť aspoň trochu poľudštiť
Zora Bútorová obdivovala prekladateľské umenie svojej mamy, ale zvolila si vlastnú cestu. Vyštudovala sociológiu, ktorú dovtedy nazývali „buržoázna paveda“, a svoj vedecký život zasvätila poznávaniu spoločnosti, najmä výskumu verejnej mienky, otázkam rodovej rovnosti a problémom aktívneho starnutia.
Dana Viestová: Komunistický režim mi zmaril šancu na šťastný rodinný život
V roku 1950 obidvoch rodičov Dany Viestovej zavreli do väzenia z politických dôvodov, musela sa o ňu postarať stará mama. Strýkom jej otca bol totiž nekomunistický veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest. Mama sa vrátila v roku 1951, museli sa často sťahovať kvôli práci, Študovala na žurnalistike, v roku 1968 sa zúčastnila na štrajku študentov a v roku 1969 na protestnej hladovke za Jana Palacha.
Zoltán Demjan: Horolezecký svet bol taký ostrov slobody
Bratislavčan Zoltán Demján bol desať rokov štátnym reprezentantom v horolezectve. Je prvým Čechoslovákom, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu v roku 1984 a zároveň jeden z mála ľudí na svete (s Jozefom Psotkom), a jeden z mála, ktorí vystúpili na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíkového prístroja. Za prvovýstup na Dhaulángiri získal cenu za Najlepší svetový horolezecký výkon v Himalájach za
Mária Jurčová videla transporty spoluobčanov, gardistické zverstvá a bombardovanie Nitry
V Nitre žila židovská komunita v súlade a priateľstve s majoritou. Nacistické zverstvá toto spolužitie kruto narušili. Veľmi cenné svedectvo o Druhej svetovej vojne v Nitre priniesla pani Jurčová, ktorá udalosti navyše vnímala detskými očami: bola svedkyňou transportu židovských spoluobčanov, zverských zásahov Hlinkovej gardy a bombardovania Nitry.
Štefan Zora: Moja rola bola priniesť radosť do rodiny, v ktorej všetko bolo nasiaknuté smrťou
Aj keď sa Štefan Zora narodil v roku 1949, jeho život bol poznačený holokaustom a tragickými rodinnými príbehmi. Mal však v sebe dostatok energie, aby sa stal hercom v detskej dramatickej skupine, absolvoval v Rakúsku medicínu a odišiel do Ameriky, kde sa stal psychológom. Tragédia holokaustu nebola len záležitosťou generácie, ktorá ho zažila ale aj tých, čo sa narodili po vojne. Potvrdzuje to aj
Eva Gerhardová: Povedala som že mám 18 rokov a to mi, myslím, zachránilo život
Eva mala iba 16 rokov, keď sa vrátila z koncentračného tábora. Doma našla iba otca, ktorý gestapu ušiel doslova zázrakom. Z koncentračného tábora, kde väzňov triedil doktor Mengele, sa však nikdy nevrátil ani jej starší brat, ani stará mama. Eva na krajinu, ktorá umožnila deportácie vlastných občanov, nezanevrela. Pre emigráciu sa rozhodla až po tom, keď jej manžela ŠtB nútila do spolupráce výmeno
Fedor Gál: Musíme viesť dialóg cez ploty
Väčšina ľudí si v mladosti vyberie profesiu či odbor, ktorému sa potom venujú takmer celý život. V spoločnosti nájdeme ale aj renesančné osobnosti, ktoré vystriedajú celú škálu rôznych zamestnaní a špecializácií, rozbehnú veľmi rozmanité projekty. Medzi takýchto kreatívnych jedincov patrí aj Fedor Gál, jeden z najdôležitejších ľudí Nežnej revolúcie a politiky bezprostredne po nej. Fedor Gál je akt
Emil Sedlačko: Sloboda v rozhodovaní a čisté svedomie sú pre mňa všetkým
Emil Sedlačko, čerstvý laureát Ceny pamäti národa, sa narodil tesne pred oslobodením v Trenčianskych Tepliciach. Základnú vojenskú službu absolvoval ako syn nepohodlných občanov. V auguste 1968 patril medzi hlasných oponentov vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Niekoľkokrát bol zatknutý, vypočúvaný a väznený štátnou bezpečnosťou. Dve desaťročia znášal spoločenské a politické ponižovanie
Z rodiny Jaroslavy Páričkovej vzišli štyria reprezentanti v behu na lyžiach
Zrejme iba málo rodín na Slovensku sa môže pochváliť tým, že má v rodine štyroch reprezentantov. O rodine bežkyne na lyžiach Jaroslavy Páričkovej (rodenej Kratochvílovej) to platí. Bola reprezentantkou Československa v tomto obľúbenom bielom športe nielen ona, ale aj jej manžel Andrej „Drážo“ Párička a po rokoch aj obe ich deti, ktoré nesú mená po rodičoch - Jaroslava Páričková ml. a Andrej „Drážo
Karol Mrázik: Mama samozrejme nesúhlasila, ale aj tak som šiel bojovať
Keď Červená armáda oslobodila Soblahov, obec v okrese Trenčín, Karol Mrázik sa už ako pätnásťročný pridal k nim a bojoval až do konca druhej svetovej vojny.
Štefan Maďar bol za vykonštruovanú špionáž odsúdený na desať rokov väzenia
Príbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Štefan ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako päť rokov z pôvodných desiatich za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času potom strávil v jáchymovských uránových baniach.
Agnesa Búřilová: Na olympiáde v Insbrucku v roku 1964 nás volali "zipsári"
Krasokorčuliarka Agnesa Búřilová, rodená Wlachovská, reprezentovala Československo v krasokorčuľovaní na všetkých vrcholových podujatiach. V slovenskej olympijskej histórii má pozoruhodný primát. Sama súťažila na zimných olympijských hrách v krasokorčuľovaní v kategórii športových dvojíc. Potom na nich trénersky viedla bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka a napokon na ZOH súťažil v ľadovom hokej
Pavol Múčka vraví: Ak niekto nerozmýšľa v prospech spoločnosti, neveští to nič dobré
Otčim a brat Pavla Múčku bojovali v SNP. Pavol podával partizánom informácie, zohnal im zbrane, pomohol overiť doklady, V Uhrovci zažil výpady Nemcov a vlasovcov proti partizánom. Jeho brat padol v boji.Pavol Múčka patrí medzi tých, ktorí nikdy nestratili komunistické presvedčenie.
Elena Letňanová: Panychída za Palacha bola jedným z najväčších činov v mojom živote
Jedna z najvýznamnejších slovenských koncertných klaviristiek dostala v roku 1971 zákaz hrania z politických dôvodov. V roku 1984 ilegálne prešla aj s dcérou hranice do Talianska. Následne žila ako politická utečenka v Grade, Terste a Latine. O 8 mesiacov neskôr emigrovala do USA, kde obnovila svoju kariéru. Ako prvá Slovenka mala v roku 1992 sólový koncert v newyorskej Carnegie Hall. V
Pavel Taussig: Tetovali nás. To pre nás znamenalo nádej, že nás ďalší deň nezabijú
Keď mal syn Pavla Taussiga jedenásť rokov, pripravil pre neho jeho otec darček – spísal svoj životopis. V ňom popísal, čo ako chlapec v rovnakom veku robil. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby Pavel Taussig nebýval medzi jedenástym a dvanástym rokom v Osvienčime, Mauthausene a ďalších koncentračných táboroch. Tieto zápisky po mnohých rokoch vyšli v slovenčine pod názvom Chlapec, ktorý prežil pocho
Ján Rampák: Každý deň stretnúť človeka, to stačí
Jána Rampáka už ako dospelého človeka zlákalo divadelníctvo. Účinkoval v legendárnej trnavskej Kopánke, neskôr Disku, s ktorým spolupracoval Blaho Uhlár. Bol doslova spoluzakladateľom silnej trnavskej ochotníckej scény a k divadlu mal vždy profesionálny prístup.
Marta Červená zažila apoštolát aj za múrmi väznice
Marta Červená sa v roku 1970 sa stala členkou tajnej rehole Školských sestier sv. Františka z Assisi. Dňa 27. mája 1983 zažila priebeh „Akcie Vír“, ktorá pripomenula brutalitu 50. rokov. Bola obvinená a zatknutá. Väzbu absolvovala v Ústave na výkon trestu v Žiline. 11. mája 1983 bola po všeobecnom nátlaku spoločnosti prepustená po 40 dňoch väzby na slobodu.
Branislav Oláh: Keby som nevidel východisko, tak sa neangažujem
Branislav Oláh sa narodil v Detve v rómskej rodine v roku 1974. Starý otec bol internovaný v pracovných táboroch, s bratmi bol ako partizán účastníkom SNP. Branislav sa angažoval počas Nežnej revolúcie. Od roku 2000 pracuje ako novinár, okrem toho je bloger a spisovateľ. Od roku 2006 pôsobí ako terénny sociálny pracovník.
Kristína Koníková: Bola som malé dievča so psíkom a tie lesy som poznala, strach som nemala
Kristína Koníková počas 2. svetovej vojny nosila so svojím psíkom chlieb a odkazy otcovi, bratovi a partizánom do bunkrov na Starej Myjave, kde vzniklo silné protifašistické hnutie a partizánsky odboj. S rodičmi a bratom sa nikdy o jej poslaní a odvahe počas vojny nebavili, brala to ako samozrejmosť.
Jozef Banyák: Počas mečiarizmu takmer zanikol slovenský film
Scenárista a režisér Jozef Banyák Pochádzal z rómskej rodiny kováčov, počas komunizmu miništroval v kostole. Rodina z Viedne ovplyvnila jeho pohľad na svet. Vyštudoval réžiu na VŠMU, pracoval na hollywoodskych produkciách na Slovensku. Má zásluhu na desiatkach hodnotných projektov – filmov a relácií.
Jozef Olajoš: Po koncertoch v zahraničí si nás vždy predvolala ŠtB
Jozef Olajoš (1944) bol hudobníkom od základnej školy. Priatelil sa s Ladislavom Martoníkom, ktorého zastrelili ruskí okupanti v roku 1968 na ulici. Počas normalizácie cestoval s kapelou po svete – bol členom Orchestra Juraja Szabadoša i Orchestra Gustáva Offermanna. V roku 1993 spoluzakladal klub Jazz Košice.
Viera Kalinová v USA zažila pád dvojičiek a aj finančnú krízu
Viera Kalinová sa narodila v 22. januára 1949 v Bratislave do židovskej rodiny. Starí rodičia aj väčšia časť rodiny zahynula počas II. svetovej vojny, či v koncentračných táboroch. Mama Margita prežila pracovný tábor v Plaszowe, koncentračný tábor Auschwitz a aj pochod smrti do Bergen – Belsenu. Po vojne sa v Bratislave sa zoznámila s otcom Lászlom Kleinom. Otec sa skrýval 9 mesiacov s ďalšími 9 ľ
Sloboda nie je happy end!: s Leškom a Hudákom o humore, ktorý štve politikov
Humoristi pomáhali prežiť éru Vladimíra Mečiara a široko sa uplatnia aj za Roberta Fica.S Mariánom Leškom a Tomášom Hudákom sa Sandra Polovková rozprávala aj o tom, prečo je humor a politická satira politikom nepríjemná. Prečo by sme sa bez humoru nezaobišli? Kedy je za čiarou? Ale aj o tom ako satira prežívala počas socializmu a akú rolu zohrala v mečiarizme.Podujatie "Sloboda nie je happy end!"
Sloboda nie je happy end!: s Ivanou Šátekovou a Erikom Šille o aktuálnom dianí v kultúre
Na rezort kultúry sa „vrhli“ nominanti SNS.S Ivanou Šátekovou a Erikom Šille sa Sandra Polovková rozpráva o tom, prečo je občianska angažovanosť a aktivita prirodzená? Prečo umelci prostredníctvom umenia reagujú na ohrozenia demokracie? A s obavami, ale aj nadhľadom komentujú aktuálnu situáciu v kultúre.Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Viera Noy sa vďaka piešťanským kúpeľom sa uplatnila v USA
Niekoľko dní po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla odísť z Československa. Podporila ju matka, ktorá nástojila, aby emigrovala spolu so sestrou. Obe sestry, Viera Nováková Noy a Marta Nováková Gavorová, sa uchytili v Spojených štátoch. Stali sa známymi odborníčkami vo svojich profesiách: Viera ako fyzioterapeutka a Marta ako biochemička. Žili bohatým spoločenským životom a v
Juraj Braun: Lekár z Manhattanu
Juraj Braun sa narodil 1. mája 1952 v Bratislave do židovskej rodiny. Matka bola počas vojny internovaná v koncentračnom tábore. Otec pochádzal z Bratislavy z ortodoxnej židovskej rodiny a počas vojny sa ukrýval v Maďarsku a na Slovensku. Majetky Braunovej rodiny boli počas vojny arizované, ale po vojne dostali časť naspäť. Po nástupe socializmu boli majetky manželov znovu znárodnené a počas Akcie
S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom o obrane inštitúcií
Predstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, pr
Ján Roda si odniesol traumu z holocaustu až do USA
Ján Roda sa narodil 14. decembra 1952 v Žiline do židovskej rodiny. Narodil sa síce až po vojne, ale zdieľal traumy obdobia druhej svetovej vojny cez svoju rodinu – jeho otec prežil zrejme len preto, lebo bol lekár a na tých sa deportácie v roku 1942 nevzťahovali.Roda hovorí aj o nezhodách so svojim otcom, komunistom, ktorý vstúpil po vojne do KSČ z presvedčenia, ale nevys
Ľubica Droppová: dcéra významného bankára, väzňa dvoch totalitných režimov
Ľubica Droppová sa narodila v Bratislave. Svoje detstvo a mladosť prežila v Banskej Bystrici. Jej otec bol významný bankár, ktorý sa zúčastnil SNP a veľmi významne pomohol slovenskému majetku, zajatý a väznený v Mauthausene. V rokoch 1953 - 1956 bol väznený aj komunistickým režimom. Matku dohnal komunistický režim k samovražde.
Lýdia Ferová: Mysleli si, že keď sa nechajú pokrstiť, že už nebudú Židia
Lýdia Ferová sa narodila židovským rodičom v predvečer druhej svetovej vojny. Strasti holokaustu sa rodine bohužiaľ nevyhli. Otecka odviezli prvým transportom do Auschwitzu, kde ešte v tom istom roku zomrel. O pár mesiacov neskôr musela odísť mamička so štvorročnou Lýdiou do pracovného tábora v Novákoch. Po roku sa podarilo zveriť malú Lýdiu do starostlivosti strýka, ktorý mal štatút „vyvoleného“
Sloboda nie je happy end!: Prečo chcú diktátori ovládať médiá?
Predstavitelia koalície neváhajú opakovane klamať.Prečo potrebujeme slobodné médiá? Prečo sa ich snažia diktátori ovládnuť alebo zničiť? Ako môžu médiá pomáhať v zachovaní demokracie, podpore kritického myslenia, overovania faktov?Sledujte alebo počúvajte v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! s hosťom, šéfredaktorom Denníka N, Matúšom Kostolným.Je to záznam verejnej diskusie z 8. novemb
Pavel Záleský: Normalizačný režim bol diabolský, ničil dušu
Pavel Záleský patril v komunistickom Československu k malej skupine ľudí, ktorá našla odvahu vzdorovať totalitnému režimu. K disentu ho v osemdesiatych rokoch priviedla kresťanská viera. Zaujímala ho duchovná literatúra, ktorú ale obmedzovala normalizačná cenzúra. Cirkvi totiž nesmeli skoro nič vydávať. Záleský takúto literatúru samizdatovo rozmnožoval a riskantne distribuoval, čím riskoval m
Marta Neužilová: Navždy budem mať pred očami ten nekonečný sprievod smutných ľudí s batôžkami
Marta Neužilová prežila detstvo v Bohušoviciach nad Ohří, v obci, ktorá je spätá s tragickými osudmi (nielen) českých Židov. Práve tu vystupovali v rokoch 1941-1943 deportovaní Židia z vlakov a pod dozorom žandárov sa vydávali pešo na cestu do neďalekého geta v Terezíne. Táto okolnosť dramaticky zasiahla do života Marty i celej jej rodiny.
Ladislav Szalay: Moja vnútorná spokojnosť je to, čo ma drží pri živote
Ladislav Szalay sa narodil v Trnave. V roku 1944 po potlačení SNP zachránil židovského spolužiaka pred deportáciou. Po škole pracoval na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Neskôr kvôli výsledkom svojej vedeckej práce musel zo SAV odísť. Ladislav pracoval aj v časopise Roháč do roku 1973. Odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy, a tak mu zať Biľaka znemožnil návra
Matej Valocký: Aby ste žili lepšie, ako my
Od roku 1941 sa zaúčal v pneuservise v Martine, kde si partizáni nechávali opravovať autá. Už 28. augusta 1944 po vyhlásení všeobecnej mobilizácie sa so všetkými členmi dielne pridal k armáde na stranu SNP. Viackrát bojoval v horách s Nemcami. Dostal sa do zajatia v Nemecku v tábore Altengrabow, Stalag 11 A a vo Weidenbergu.
Kamila Moučková: Zaujímajte sa, čo sa na tejto krásnej planéte deje
Tvár Kamily Moučkovej poznali v 60. rokoch 20. storočia televízni diváci v celom Československu. 21. augusta 1968 ju z televízneho štúdia, kde do poslednej chvíle informovala divákov o tom, čo sa deje v uliciach Prahy po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, vyviedli až sovietski vojaci s namierenými samopalmi. Obľúbenú a rešpektovanú hlásateľku a redaktorku komunistický režim vytlačil z verejného život
Blaho Uhlár: Ani po komunizme sa duchovná klíma na Slovensku nezmenila
Umelec, ktorý objavil nový smer v divadle a dal mu slobodu. Režisér, ktorý si ťažko získaval uznanie a ktorého tvorba je pre niektorých teatrológov dodnes menejcenná, aj keď reálne posúvala slovenskú kultúru ďalej. Založil Divadlo Stoka, prvý nezávislý kultúrny priestor na Slovensku.Pozor, v podcaste sú použité explicitné výrazy!
Miroslava Kalibová: Všetkých z Lidíc držala nádeje, že sa raz stretneme so svojimi rodinami
Miroslava Kalibová žila na Slovensku v období vzniku Slovenského štátu. Česi začali byť nežiaduci, tak sa presťahovali do Lidíc. Prežila vyhladenie Lidíc, otec bol popravený a ona bola uväznená v koncentračnom tábore Ravensbrück, kde prežila pochod smrti.‘
Benjamin Abeles: Rodina mávala, mamičke tiekli slzy a už som ich odvtedy nikdy nevidel
Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.
Sloboda nie je happy end!: Táňa Pauhofová a Jiří Mádl o filme VLNY
Po necelých 60 rokoch od vpádu cudzích vojsk sa časť slovenskej populácie vlastne sama dožaduje obmedzenia svojej slobody.Po Pražskej jari a nádychu slobody, náznaku socializmu s ľudskou tvárou, prišiel 21. august 1968 a vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.Jedným z prvých a hlavných cieľov bola budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorý sa podarilo obsadiť. Rozhlas však ešt
František Elston: Ľudia buď vyjadrovali hysterickú lásku, alebo hovorili: Vy, vy ste sa v Anglicku mali dobre, ale čo my?
František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute. Pri havárii lietadla bol vážne z
Naďa Köhlerová: Manžel sa nevrátil včas zo zahraničia a ŠtB nám nedala pokoj 20 rokov
Nadi Köhlerovej lekár pri narodení prorokoval skorú smrť, keďže sa narodila veľmi maličká a slabá. Niet divu - jej mamička nevidela dva roky slnečné svetlo a trpela podvýživou. Od roku 1942, kedy mala nastúpiť do židovského transportu, sa ukrývala v pivnici pred nacistami. Lekár sa, našťastie, mýlil. Z Nade vyrástla silná a temperamentná žena, ktorá ustála mnoho životných skúšok. Na jednej strane
Imrich Gablech: Rusák vytiahol pištoľ a priložil mi ju k spánku
Pilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-o
Ján Pauliny: V civile to bolo horšie ako v bani
Takmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy.
Karol Dubovan: Desať rokov som tajne prevážal náboženskú literatúru veriacim na Slovensko
Život Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané. Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politick
Jolana Blau: Môj život bol veľmi bohatý, veľa som prešla, prežila, ale nakoniec som skončila v New Yorku a som rada
Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.
Vlasta Tarábková: Zaživa ho zahrabali v našej záhrade a v noci sme počuli stony a krik
Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať r
Stanislav Hlučka: Vrátili sme sa, no nik tomu nechcel veriť
Stanislav Hlučka bol počas 2. svetovej vojny členom československej zahraničnej armády a príslušníkom RAF, vojenského letectva britských ozbrojených síl. Ako vojenský letec sa zapojil aj do SNP, no aj napriek tomu bol v roku 1948 zatknutý a vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody.
Jozef Hercz musel prisahať vernosť Slovenskému štátu, ale bojoval v čs. Armáde pri Tobruku
Narodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia. Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružnéh
Michal Šebeň: Pamätám si, ako apinko prišli a povedali „Tak a teraz už nemám ničoho!“
Michal Šebeň sa narodil na Salaši pri Uhrovci v roku 1931. Po vypuknutí SNP sa na salaši začali objavovať partizáni. Jeho brata Adama odviedli do armády, avšak dezertoval a pridal sa k partizánom. Michal zažil odsun vojakov nemeckej armády z Uhrovskej doliny. Jeho rodičia museli odvádzať vysoké kontingenty, nútili ich vstúpiť do družstva. Zostali však na Salaši ako zamestnanci. Jeho súrodenci si m
Margita Naďová: My sme vtedy ako deti neriešili, či je niekto žid alebo „nežid“
Pred druhou svetovou vojnou žilo v Žiline približne 18 800 obyvateľov, z čoho bolo približne 3500 Židov. Početná komunita nežila izolovane, ale významným spôsobom participovala na živote a rozvoji mesta. Príchodom vojny a vznikom krutého Židovského kódexu, ktorý vstúpil do platnosti v septembri 1941, sa ich spoločenské, sociálne, ekonomické a ľudské podmienky začali drasticky zhoršovať. Bol to jed
Albín Jankulík: Keď Nemci nenašli žiadnych partizánov, tak si ich jednoducho vyrobili
Vypuknutie druhej svetovej vojny na život ľudí v osade Horná Stredná, skrytej hlboko v Strážovských horách, vplývalo len okrajovo. Desať rodín osady žilo svojím životom podobne ako pred vojnou. Slovenský štát im zabezpečoval falošný pocit istoty a bezpečia. Mladí slovenskí muži však už v tom čase rukovali do zložiek Slovenskej armády, ktoré po boku nacistického Wehrmachtu bojovali na východnom fro
Z detského raja do pekla holokaustu. Edita Grosmanová z prvého transportu Židov
Edite Grosmanovej nacisti zobrali detstvo. Bola v prvom transporte do koncentračného tábora Auschwitz. Pre náš podcast hovorila ako jedna z troch posledných žijúcich Sloveniek z prvých transportov. 25. marca si pripomenieme mimoriadne smutné výročie. Pred 82 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.V marcové dni krátko
Alica Chladeková dosiahla historické športové úspechy, ktoré však komunisti prehliadali
Alica Chladeková, rodená Grofová, je naša najúspešnejšia stolná tenistka. Mnohonásobná reprezentantka Československa bola vypočúvaná a sledovaná Štátnou bezpečnosťou. Počas celej svojej úctyhodnej kariéry bola frustrovaná pomermi v slovenskom stolnom tenise.
Anna Ďurišová: Každé ráno som nosila Franklovcom teplé mlieko
Pani Anna Ďurišová zažila 2. svetovú vojnu ešte ako dieťa. Bola svedkom toho, ako postupne odvádzali členov jej blízkej židovskej rodiny, aj ako sa obyvatelia jej rodnej dediny museli vysporiadať s nemeckými a neskôr rumunskými vojakmi. Rodina zažila ťažké časy komunistami nanútenej kolektivizácie a vysokých kontingentov.
Felicitas Babušíková: Aj po tých rokoch ma dokáže dojať krásna jazda
Bratislavská rodáčka Felicitas Babušíková sa po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK chcela venovať vedeckej kariére v oblasti biochémie. Po bratovej emigrácii na západ v roku 1969 ju však vtedajší režim prinútil zmeniť plány a po vlastnej krasokorčuliarskej reprezentácii sa popri civilnom zamestnaní v zdravotníctve úspešne presadila ako uznávaná rozhodkyňa Medzinárodnej korčuliarskej únie. Pani F
Alžbeta Brodyová: To, čo je vo filmoch o koncentračných táboroch, je hrozné len preto, že ste to nezažili, v skutočnosti to bolo ešte horšie
Alžbeta sa narodila v Šuranoch. Začala chodiť do meštianskej školy v rodnom meste až do svojich 15 rokov. V marci 1944 bolo vytvorené Šuranské židovské geto, kde ju umiestnili aj s jej rodinou. V júni 1944 celú rodinu deportovali do Komárna, následne do Košíc, a odtiaľ do Osvienčimu. V roku 1944 bola Alžbeta aj s matkou transportovaná do továrne v Sudetoch. V roku 1945 umrela Alžbetina matka, keď
Sloboda nie je happy end!: Kali Bagala o slobode nielen v literatúre
Zďaleka nielen Slovensko tápe, ako napredovať.S najznámejším vydateľom slovenskej literatúry, večným bojovníkom za slobodu všeobecne, aktérom Nežnej revolúcie v Leviciach sa zhovára Sandra Polovková nielen o minulosti, ale aj o ohrození slobody v súčasnosti. Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah.Táto časť relácie vznikla
Milada Cábová: Nasadli sme do vlaku a tým pre nás skončil kus života
Milada Cábová prežila krásne detstvo v Lidiciach, ale vypálenie obce jej zmenilo život. Deportovali ju aj s matkou do pracovného tábora Ravensbrück, kde so šťastím prežila strašné podmienky a v čase konca vojny aj pochod smrti. Prežili obe. Hovorí, že až keď sa jej narodili vlastné deti pochopila, aká strašná bola strata lidických matiek – 82 ich detí nacisti zavraždili a prežilo len 17.
Václav Čeřovský Odmietol ísť s komunistami, tak ho poslali na sedem rokov do lágra
Ešte počas štúdia architektúry dostal Václav Čeřovský vysoké štátne vyznamenanie, Československú Jánošíkovu medailu, za svoju činnosť v partizánskych oddieloch na konci nacistickej okupácie. Kvôli kresťanskému presvedčeniu ale odmietol stranícku kariéru, ktorú mu ponúkali komunisti. Nasledovalo vyhodenie zo školy a nakoniec päť rokov v jáchymovských lágroch. Štúdium dokončil až koncom šesťdesiatyc
Ľubomír Ftáčnik hral s najlepšími šachistami sveta
Ľubomír Ftáčnik sa narodil v Bratislave v roku 1957 ako druhé dieťa z jednovaječných dvojčiat. Vyštudoval fyziku pevných látok, ale v tejto brandži nikdy nerobil, celý život sa živil šachom. Od 13 rokov hral šach v bratislavskom klube Slovan. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy a stal sa juniorským majstrom sveta, V roku 1980 sa stal veľmajstrom v šachu. Je štvornásobným majstrom
Ján Zachara: Nikto z nás nerozumel pojmu sláva
Ján Zachara je najstarším žijúcim Slovákom, ktorý vyhral olympijské zlato. V časoch studenej vojny mal ako československý boxer možnosť cestovať do štátov západného bloku. Bolo to počas doby, keď súťaženie a športovú konkurenciu priamo podnecovalo politické napätie. Povojnový šport sa ešte v mnohom odlišoval od dnešného profesionálneho zápolenia.
Michal Kaňa: Tajné údaje som si šifroval do krížoviek mládežníckych časopisov
Michal Kaňa, syn slovenských vysťahovalcov, ktorí sa usadili v srbskej Vojvodine, sa počas štúdia teológie v Ríme stal vďaka svojmu juhoslovanskému pasu tajnou spojkou Ríma s cirkvou na Slovensku. V rokoch 1978 až 1983 odovzdával tajné informácie a prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Vyšetrovali ho v Československu, Juhoslávii i Rakúsku.
Albín Berky: Keď mi brali pas, hovorili, že už nikdy nebudem cestovať
Bývalý režim a okupácia v roku 1968 vyštvali z domova množstvo talentovaných ľudí. Medzi nimi bol aj muzikant Albín Berky, ktorý môže o sebe bez preháňania povedať, že je jedným zo zakladateľov hudobného školstva v Austrálii. Síce sa cítil byť súčasťou bratislavskej scény, ale túžba po slobode bola silnejšia.
Sloboda nie je happy end!: s Juliou Sherwood a Oľgou Gyarfášovou o ženách v disente
Oľga Gyarfášová uvádza v pondelok, 18. decembra, do života novú knihu AKO SME ŽILI V ROKOCH NORMALIZÁCIE s podtitulom Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa Sandra Polovková zhovárala s Oľgou Gyarfášovou nielen ako autorkou knihy a docentkou sociológie. Spolu s prekladateľkou Juliou Sherwood spomínajú na svoje odhodlanie a presvedčenie b
Ervín Schönhauser: Prežitie šoa bol boží zázrak
Po potlačení SNP bola Ervinova rodina v septembri 1944 deportovaná do koncentračného tábora v Seredi. Ervín a jeho brat – dvojča mali 4 roky. So šťastím sa vyhli transportom do Auschwitzu, svoje si užili v Terezíne. Celá rodina prežila a vrátila sa do Topoľčian, kde Ervín ako päťročný zažil 24. septembra 1945 pogrom na židov. Pozornosť ŠtB si neskôr „užil“ kvôli emigrácii bratov, aj
Imrich Kružliak: V Slobodnej Európe sme mohli písať voľne
Niektoré príbehy 20. storočia odrážajú paradoxy doby a zaznamenávame aj takéto príbehy. Imrich Kružliak počas Slovenského štátu slúžil ľudáckej propagande, ale musel si zažiť svoje, aby sa postavil na správnu stranu dejín a stal sa jedným z prvých redaktorov Rádia Slobodná Európa. Bol tiež jedným z najvýznamnejších exilových literátov.
Magdaléna Štefanová: Treba vedieť prijímať radosť zo života
Silná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Českoslovens
Sloboda nie je happy end!: Václav Sochor z Tipsportu o natáčaní príbehov športových legiend
Našinci sa pod tlakom polulistov odvracajú od demokratických hodnôt.Ako sa Václav Sochor dostal z BBC do vedenia Nadácie Tipsport a prečo majú záujem natočiť príbehy športových legiend? O tom, ale aj o význame demokracie sa rozpráva v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! so Sandrou Polovkovou. Pomôžte nám nezabúdať.
Karol Fako: Mal som rád, keď druhí dávali góly
Hokejový pamätník a bratislavský rodák Karol Fako patrí k najstaršej generácii slovanistov. Povojnový šport mal ešte ďaleko k modernému profesionálnemu súťaženiu a ani postavenie športovcov nebolo také rentabilné ako dnes. Napriek obdivu fanúšikov a uznaniu verejnosti sa aj tí najlepší mohli poľahky dostať do nemilosti štátnych orgánov. Fako je svedkom doby, keď ani úspešní hokejisti nemali istotu
