V ženskom rode
Podcast Denníka N, v ktorom Katarína Strýčková vedie rozhovory so ženami o ich skúsenostiach, rozhodnutiach, stratách aj úspechoch. Témami sú otvorené a osobné príbehy, ktoré reflektujú rôzne životné situácie. Nová epizóda vychádza každý druhý týždeň v stredu.
Epizódy
Lenka Osičková: Naša myseľ nás má udržať v bezpečí, nie urobiť šťastnými
Prečo nás silnejšie zasiahne predstava toho, čo môžeme stratiť, než toho, čo môžeme získať? Prečo sa pod tlakom niekedy ešte pevnejšie držíme svojho názoru? A nakoľko si vôbec uvedomujeme, čo všetko ovplyvňuje naše každodenné rozhodnutia?
Psychologička a profesionálna vyjednávačka Lenka Osičková sa venuje psychológii rozhodovania a etickému ovplyvňovaniu. V rozhovore s Katarínou Strýčkovou vysvet
Simona Stískalová: Starostlivosť nie je len pomoc. Je to vzťah, ktorý mení oboch
Čo znamená starať sa o človeka, ktorý sa v závere života stane odkázaným na pomoc druhých? Takáto starostlivosť vstupuje do vzťahov, ktoré už existujú, a mení ich. Do blízkosti a lásky môže priniesť únavu, hnev či pocit viny, do dovtedajšej samostatnosti potrebu prijať pomoc a celkom dôverovať druhému.
Hostkou podcastu V ženskom rode je Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií - Nez
Sylva Fischerová: Odysea sa nekončí návratom domov
Prečo Homér začína Odyseu príbehom syna, a nie samotného Odysea? Je Penelopa len symbolom vernosti? A čo vlastne znamená návrat domov, ak sa za dvadsať rokov zmení človek aj svet okolo neho?
Klasická filologička, spisovateľka a pedagogička Karlovej univerzity v Prahe Sylva Fischerová ukazuje Homérovu Odyseu ako živý príbeh o vojne, dospievaní, návratoch, identite aj o schopnosti rozpoznávať - ľud
Martina Dubovcová: Deti dnes vedia pomenovať, čo cítia. Najviac potrebujú, aby sme ich naozaj počúvali
Deti dnes častejšie hovoria o tom, čo prežívajú – pomenúvajú úzkosť, smútok či tlak. Neznamená to, že zvládajú menej, ale že svoje prežívanie dokážu presnejšie vyjadriť.
Hlavná sestra detského psychiatrického stacionára v Martine Martina Dubovcová v rozhovore s Katarínou Strýčkovou vysvetľuje, čo sa u detí mení, čo si rodičia často všimnú neskoro a aké signály by nemali prehliadnuť. Hovorí aj o t
Alžbeta Tvrdá: Dlho som sa snažila byť bezproblémová. Až neskôr som pochopila, čo ma to stojí
Spoľahlivosť, zodpovednosť a potreba byť „bezproblémová“ - aj také sú pocity sklenených detí, zdravých súrodencov detí so zdravotným znevýhodnením. Alžbeta Tvrdá vyrastala v rodine, kde bolo prirodzené nepridávať rodičom ďalšie starosti a fungovať samostatne.
O svojej skúsenosti dlhé roky nepremýšľala. Naplno sa k nej vrátila až ako dospelá žena - pri vlastnom materstve. Dnes má päť detí a otvoren
Nikola Richterová: Len štvrtina ľudí na Slovensku dôveruje ostatným. Súdržná spoločnosť sa ale bez dôvery nezaobíde
Dôvera sa na Slovensku spomína často, menej sa však analyzuje ako reálny faktor, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Dáta dlhodobo ukazujú, že väčšina ľudí nedôveruje neznámym a k odlišnosti pristupuje skôr s obavou než so zvedavosťou – len približne štvrtina ľudí si myslí, že väčšine ľudí sa dá dôverovať. Nejde pritom len o medziľudské vzťahy. Miera dôvery sa premieta do toho, ako fungujú in
Ruslana Danilkina: Najťažšie nie je prísť o nohu, ale žiť ďalej
Ruslana Danilkina mala osemnásť rokov, keď po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 dobrovoľne vstúpila do armády. V devätnástich utrpela zranenie, pre ktoré prišla o nohu.
„Po celý čas som bola pri vedomí – až kým ma nepoložili na operačný stôl. Nekričala som, nepýtala som sa, prečo sa to stalo práve mne,“ hovorí v rozhovore s Katarínou Strýčkovou. „Môj inštinkt prežitia fungoval po celý čas rýc
Ľubica Škvarnová: Musela som prijať, že môj život nebude taký, aký som si predstavovala
Aké je vyrastať s vedomím, že vaše telo nefunguje tak ako u ostatných detí – a zároveň s nádejou, že sa to raz zmení?
V rozhovore s Ľubicou Škvarnovou, ktorá žije s detskou mozgovou obrnou a pohybuje sa na vozíku, sa Katarína Strýčková vracia k jej detstvu, ktoré výrazne ovplyvnilo aj rozhodnutie rodičov poslať ju na internátnu školu pre deti so zdravotným znevýhodnením. Šesť rokov str
Monika Fričová: Systém nepočíta s tým, že rodičia detí so zdravotným znevýhodnením niekedy nevládzu
Rodiny detí so zdravotným znevýhodnením dlhodobo fungujú v systéme, ktorý na ich realitu nie je pripravený. Z dát, ktoré zozbierala Platforma rodín vyplýva, že drvivá väčšina rodičov nemá dostatok oddychu a výrazná časť hovorí o zhoršenom fyzickom aj duševnom zdraví. V prevažnej miere sa o deti starajú matky – často popri zabezpečovaní chodu domácnosti alebo po rozpade rodiny samy.
V rozhovore s
Barbora Mistríková: Talent rómskym deťom nechýba, chýbajú im vhodné podmienky
Iba talent nestačí. Rozhodujúce je prajné prostredie, podpora a človek, ktorý dieťaťu povie: „Ty na to máš.“
Barbora Mistríková zo združenia Divé maky hovorí o tom, prečo sa veľká časť talentu rómskych detí na Slovensku nerozvinie – nie preto, že by chýbal, ale preto, že nemajú podmienky, stabilitu ani príležitosti uspieť. Rozprávame sa o tom, ako sa talent dá rozpoznať aj tam, kde nie je na prvý
Kristína Maková: Komunity sa menia, keď ľudia prestanú veriť, že nič nezmôžu
Kristína Maková pracuje v Centre komunitného organizovania v Banskej Bystrici a venuje sa práci s ľuďmi v komunitách - najmä s mladými rómskymi dievčatami. V rozhovore hovorí o tom, čo v praxi znamená komunitné organizovanie a prečo nejde len o pomoc, ale o spôsob, ako ľudia získavajú dôveru vo vlastné schopnosti meniť svoje okolie a rozvíjať sa.
Rozprávame sa nielen o opakovanej generačnej chudob
Mária Látalová: Starostlivosť má svoju cenu. Otázkou je, kto ju nakoniec zaplatí
Mária Látalová pracovala ako dobrovoľníčka v hospici a dlhodobo sa pohybuje medzi profesionálmi v pomáhajúcich profesiách na konci ľudského života. Aj vďaka mame lekárke sa naučila nebáť nemocničného prostredia či rozhovorov o smrti.
Rozprávame sa o jej pracovných skúsenostiach z hospicu a nemocníc, o rodinách, pacientoch a predovšetkým o systéme, ktorý stojí na málo viditeľnej, trpezlivej práci j
Kamila Krkošová: Umelá inteligencia netvorí umenie. Za umením je vždy človek
Reštaurátorka, ilustrátorka a storyboardistka Kamila Krkošová strávila roky obnovovaním historických malieb a kreslením storboardov pre film a reklamu. Dnes sleduje, ako túto časť kreatívnej práce čoraz rýchlejšie nahrádzajú výstupy umelej inteligencie.
Rozprávame sa o tom, ako AI v kreatíve funguje a kde vedie hranica medzi generovaním zdanlivo dokonalých obrázkov a skutočnou umeleckou tvorbou. P
Radana Deščíková: Spoločenské dobro nemôže stáť len na osobnom nasadení jednotlivcov
Skúsená manažérka Radana Deščíková sa dlhodobo venuje prepájaniu súkromného a neziskového sektora. Pomáha firmám nastavovať ich stratégie spoločenskej zodpovednosti tak, aby podporovali občianske iniciatívy, komunity a ľudí tam, kde je to skutočne potrebné. V rozhovore opisuje nielen to, ako vznikajú zmysluplné projekty a prečo je spoločenská zodpovednosť firiem dôležitá pre odolnosť celej spoločn
Katarína Strýčková: Od počúvania k porozumeniu
V prvej epizóde roku 2026 sa autorka podcastu V ženskom rode Katarína Strýčková zamýšľa nad tým, čo dnes ľuďom prinášajú silné ženské príbehy. Pripomína nároky, ktoré si vyžaduje aktívne počúvanie, aj dôvody, prečo samotné počúvanie niekedy prestáva stačiť. O ženskej skúsenosti hovorí nie ako o téme, ale ako o zdroji porozumenia spoločnosti, v ktorej žijeme. Vracia sa k situáciám a skúsenostiam sv
Marcela Fuknová: Mať silný novinársky príbeh niekedy na zverejnenie nestačí
V poslednom diele roka a v jubilejnej 260. epizóde sa rozprávam s novinárkou a autorkou úspešného podcastu o zdraví Marcelou Fuknovou. Hovoríme o tom, prečo ľudí zaujímajú príbehy, aké je ich miesto v médiách a kde sú hranice novinárskej zvedavosti. Hovoríme o počúvaní ako profesionálnej aj ľudskej zručnosti, o práci s príbehmi pacientov aj lekárov, o situáciách, kedy príbeh pomáha, a kedy ho radš
Senta Čermáková: Budúcnosť patrí ženám, ktoré sa neboja byť zvedavé
Senta Čermáková patrí k najvýraznejším českým líderkám v technológiách. Po rokoch vo vedení globálnych firiem dnes pôsobí v neziskovej organizácii Czechitas, kde podporuje ženy v digitálnych zručnostiach a v odvahe meniť kariéru. V rozhovore hovoríme o nenápadných momentoch, ktoré môžu určiť smer nášho života, o rýchlosti technologických zmien a o tom, prečo je zvedavosť často dôležitejšia než tal
Bára Stárek: Demokracia potrebuje rituály, emócie a spoločné príbehy
Bára Stárek je výkonnou riaditeľkou iniciatívy Díky, že můžem, ktorá sa pod jej vedením posunula zo študentského spolku na výraznú občiansku platformu v Česku. Vniesla do nej energiu mladých a schopnosť otvárať témy, ktoré dnes formujú verejný priestor — slobodu, demokraciu, klimatickú zmenu či dezinformácie.
V rozhovore hovoríme o tom, ako mladí premýšľajú o svete, prečo ich často podceňujeme, a
Olga Rudnieva: Z traumy sa nerodí slabosť — práve v nej ľudia často objavia svoju superschopnosť
Ľudia, ktorí v dôsledku vojny prišli o končatinu alebo utrpeli inú ťažkú traumu, nie sú definovaní tým, čo stratili. Ich život pokračuje – inak, ale s obrovskou silou, odhodlaním a schopnosťou znovu si vybudovať bezpečie, vzťahy aj radosť. Riaditeľka ukrajinského Superhumans Center Olga Rudnieva hovorí o tom, čo všetko prežívajú ľudia, ktorých zasiahla ruská vojna proti Ukrajine, aké psychické aj
Jaroslava Ďurdiaková Babková: Muži a ženy majú rovnaké mozgy, no ich odlišné fungovanie ovplyvňuje testosterón
Testosterón sa často opisuje ako „mužský hormón“. V skutočnosti však ovplyvňuje každého z nás – ženy aj mužov – od prenatálneho vývinu až po dospelosť. Formuje naše myslenie, správanie, schopnosť riskovať aj spôsob, akým reagujeme na stres.
S genetičkou Jaroslavou Ďurdiakovou Babkovou z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa rozprávame o tom, ako testosterón vplýva na činnosť mozgu, prečo sú s
Terézia Lauková: Každý rok by mohlo žiť o dvesto žien viac, keby prišli na mamografiu včas
Rakovina prsníka patrí na Slovensku medzi najčastejšie onkologické ochorenia u žien. Každý rok pribudne približne tritisíc nových prípadov a deväťsto žien zomiera – často len preto, že k lekárovi prídu neskoro.
Rádiologička MUDr. Terézia Lauková z Národného onkologického ústavu vysvetľuje, ako môže mamografický skríning zachrániť až dvesto životov ročne, prečo sa na preventívne vyšetrenia stále bo
Georgína Kolníková: Patológ je ako detektív – správnu diagnózu musí poskladať z detailov
Georgína Kolníková je primárkou Oddelenia patologickej anatómie Národného onkologického ústavu v Bratislave. Hoci sa s pacientmi priamo nestretáva, ich liečba sa nezačne bez jej odborného vstupu. Práve patológ je totiž ten, kto na základe skúmania vzorky tkaniva určí správnu diagnózu. Ak ide o onkologické ochorenie, vďaka nej vie onkológ nielen to, aký typ nádoru jeho pacient má, ale aj to, či je
Lucia Kubíny: Všímavosť je najvyššou formou uznania – aj bolesti zo straty
S mojou dnešnou hostkou Luciou Kubíny, ktorá pracuje ako dula, hovoríme o téme, ktorá sa dotýka množstva rodín na Slovensku, no často o nej mlčíme – o strate dieťaťa v tehotenstve alebo krátko po narodení. Lucia si sama prešla niekoľkými takýmito stratami. Rozpráva o rôznych podobách smútenia, o tom, ako jej skúsenosť ovplyvnila dôveru v jej vlastné telo, ale napríklad aj o reakciách zdravotníckeh
Katarína Vlčková: V podpore blízkeho, ktorý umiera, zvládneme viac, ako si myslíme
MUDr. Katarína Vlčková, paliatologička a primárka v pražskom mobilnom hospici Cesta domů, spoluzakladateľka Nadace rodiny Vlčkových, hovorí o tom, čo znamená byť oporou pre blízkeho na konci života – doma, s podporou paliatívneho tímu. Pripomína, že je prirodzené báť sa umierania, nechcieť o ňom hovoriť či premýšľať, no práve otvorenosť a odborná pomoc dokážu strach zmierniť. „Nie každý dokáže spr
Katarína Molnárová: Na misiách v Afrike aj v ordinácii v Nórsku je najdôležitejšia schopnosť improvizovať
Lekárka Katarína Molnárová pôsobí ako rodinná lekárka v Nórsku. Niekoľko rokov však strávila na humanitárnych misiách v Afrike, vrátane Rwandy, ktorá sa dodnes vyrovnáva s následkami genocídy. V čase pôsobenia tam nepracovala len na klinike, ale pravidelne dochádzala aj do utečeneckého tábora a zároveň prepájala prax s výskumom. V rozhovore hovorí o tom, čo znamená liečiť traumu v spoločnosti s ť
Dominika Fričová: Neuroplasticita pomáha ženskému mozgu aj v čase veľkých hormonálnych zmien
V dnešnom diele sa rozprávam s neurobiologičkou Dominikou Fričovou, vedúcou výskumu Parkinsonovej choroby v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Hovoríme o prepojení mozgu a tela a o tom, čo sa v ženskom mozgu deje počas hormonálnych zmien v tehotenstve či perimenopauze. Dominika vysvetľuje, čo je neuroplasticita a aký má vplyv na našu pamäť, sústredenie a odolnosť voči stresu – a p
Hana Kubátová: Ak bude antisemitizmus všetko, tak bude ničím
Historička a politologička Hana Kubátová je docentkou na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe, kde vedie kurzy o antisemitizme, rase v globálnej politike a politike ospravedlňovania a ľútosti. V dnešnom diele rozpráva o svojej osobnej skúsenosti, keď sa v júni 2025 v Jeruzaleme ocitla uprostred 12-dňovej vojny s Iránom. Reflektuje však nielen svoju osobnú skúsenosť, ale spoločne sa
Iva Mrvová: Európski bojovníci v Islamskom štáte - zaujíma ma, čo nás robí zraniteľnými voči príťažlivosti Zla
Novinárka a akademička Iva Mrvová sa vo svojom výskume zameriava na prienik kultúr medzi islamským svetom a európskou spoločnosťou. Svoj prvý rozhovor s ňou - o oslobodzovaní jezídskych žien zo zajatia islamských džihádistov - som nahrala celkom na začiatku pandémie v marci roku 2020. Pri tom dnešnom sme sa stretli v štúdiu v Bratislave, aby sme hovorili nielen o terorizme, ale predovšetkým o mask
Boba Markovič Balúchová: Každý deň by sme v sebe mali kultivovať súcit a vkus
Boba Markovič Balúchová je novinárka, pedagogička a komunikačná manažérka Platformy rozvojových organizácií Ambrela. Pracovala pre Rozvojový program OSN, mimovládne organizácie Caritas či ADRA a viacero univerzít. Publikuje články o znižovaní chudoby a odstraňovaní nerovností v krajinách tzv. rozvojového sveta. Venuje sa globálnym témam aj posilňovaniu postavenia žien v spoločnosti. Hoci dnes žije
Agáta Čermáková: Nepočujúcemu človeku nemôžete v tme šepkať, že ho ľúbite
Aké je detstvo počujúceho dieťaťa v rodine nepočujúcich rodičov? Ako sa takémuto dieťaťu nesie zodpovednosť za tlmočenie rodičom aj mnohým iným nepočujúcim? Ako vlastne nepočujúci vnímajú svet okolo seba – vrátane medziľudských a partnerských vzťahov, sexu či rodičovstva?
O tomto a mnohom inom rozpráva tlmočníčka z posunkového jazyka, dlhoročná učiteľka nepočujúcich detí, počujúca dcéra nepočujúci
Spomienkový rozhovor s Evou Borušovičovou
Tento rozhovor bol vôbec prvý, ktorý vznikol pre podcast V ženskom rode.
Eva Borušovičová — scenáristka, režisérka, dramaturgička — bola mojou najbližšou priateľkou. Vymyslela názov tohto podcastu a verila, že ženy majú čo povedať.
Zverejňujem ho znova ako poctu žene, ktorá formovala nielen moje myslenie, ale aj vznik tohto formátu.
Vznikol pred rokmi, no to podstatné v ňom zostáva aktuálne.
Ďak
Alexandra Dobrotková: Inakosť bola pre mňa normou. Bolo ťažké prijať, že väčšina to má inak
Peer konzultantka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením Alexandra Dobrotková je mamou dvoch synov - jedného s poruchou autistického spektra a druhého s ADHD. Obaja majú aj rôzne poruchy učenia, potravinové intolerancie a alergie. Ona sama má poruchu pozornosti. Spolu sa zhovárame o tom, aké je brať inakosť ako normu, prečo sa rozhodla pomáhať seniorom a seniorkám z Ukrajiny, a tiež o to
Mária Mlynarčíková: Tlmočiť musím aj ľuďom, s ktorými politicky nesúhlasím. Stúpa mi však pri tom pulz
Mária Mlynarčíková je tlmočníčkou a prekladateľkou z angličtiny, nemčiny, francúzštiny a švédčiny do slovenského jazyka. Tlmočí a prekladá už 30 rokov, pričom od roku 1998 je akreditovanou tlmočníčkou Európskej únie. V novej epizóde hovorí nielen o schopnosti človeka sústrediť sa tak, že v jednom jazyku počúva, a zároveň v druhom hovorí, ale napríklad aj o tom, čo sa v ňom deje, keď tlmočí niekomu
Viera Hincová: ADHD u dievčat často nevidíme, lebo ich učíme maskovať ho
Ako porozumieť deťom a dospelým s ADHD, autizmom či Aspergerovým syndrómom – bez predsudkov a nálepiek? S odborníčkou Vierou Hincovou hovoríme o tom, prečo sa tieto diagnózy často prehliadajú najmä u dievčat, ktoré sa naučia svoje ťažkosti maskovať. Vysvetľujeme, čo je to neurodivergencia, ako môže naša odlišnosť obohacovať spoločnosť a prečo sú deti s týmito diagnózami často nespravodlivo vnímané
Marika Majorová: Ľudia sa boja toho, čo nepoznajú. Naša skúsenosť im môže pomôcť nebáť sa
Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer
Andrea Čepcová: Panvové dno ovplyvňuje kvalitu nášho života viac, než si myslíme – a je na čase o tom hovoriť
Mnoho žien zabúda na pravidelnú starostlivosť o svoje fyzické zdravie a na svoje telo sa sústredia až vtedy, keď začnú mať problémy. V dnešnom diele sa rozprávam s fyzioterapeutkou Andreou Čepcovou o tom, ako sa ku svojmu telu správať s potrebnou starostlivosťou. Venujeme sa najmä téme panvového dna, ktoré nás drží v pohode nielen pri smiechu, kýchaní, športe, alebo sexe, ale aj obyčajnom vstávaní
Anna Marešová: Intimita je viac než objekt. Ako dizajnérka navrhujem pocit
Česká produktová dizajnérka Anna Marešová je zakladateľkou a majiteľkou prémiovej značky intímnych pomôcok pre ženy. Je tiež dvojnásobnou držiteľkou ocenenia Red Dot Award, ktoré od roku 1955 oceňuje inovácie, estetiku a kvalitu v oblasti dizajnu. Hoci medzi jej dizajnérskymi návrhmi nájdete aj električku alebo kabínku lanovky na pražský Petřín, v podcaste sa spoločne sa rozprávame predovšetkým o
Jana Jablonická Zezulová: Kontinuita feminizmu na Slovensku je veľmi krehká, každá generácia ho akoby objavuje nanovo
Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou.
Martina Čechová: Množstvo odpadu máme vo svojich rukách. To, čo my už nepotrebujeme, môže ďalej slúžiť iným ľuďom
Martina Čechová je manažérkou cirkulárnej ekonomiky. Pracuje v Bratislavskom centre opätovného použitia KOLO, kam môžu ľudia doniesť funkčné veci, ktoré už sami doma nepoužívajú. Priamo tak prispejú k znižovaniu množstva odpadu v hlavnom meste. Martina o sebe bez hanby hovorí, že je smetiarkou. Vysvetľuje, že v skutočnosti je odpad pre nás všetkých obrovským zdrojom do budúcna, a tak sa k nemu mus
Ľubica Čekovská: Každá premiéra je pre umelca moment, kedy sa ide svetu ukázať nahý
"Veľmi mi záleží na tom, ako moju hudbu ľudia prijmú," hovorí v rozhovore naša azda najlepšia hudobná skladateľka Ľubica Čekovská,"nechcem písať pre prázdne stoličky alebo pre ľudí, ktorí tam nie sú." Koncom októbra odpremiérovala svoje najnovšie symfonické dielo, ktoré vzniklo pri príležitosti 75.výročia založenia orchestra Slovenská filharmónia - Dom hudby v siedmich častiach (Maison de la musiq
Ľubica Čekovská a Viktorie Knotková: Nadšenie, otvorenosť a sloboda sú všetko, na čom záleží
V novej epizóde V ženskom rode sa s mojimi dvomi výnimočnými hostkami - slovenskou skladateľkou Ľubicou Čekovskou a českou dramaturgičkou Viktóriou Knotkovou – ponárame do diela Virginie Woolfovej, jedinečnej britskej autorky, ktorá vo svojich textoch neustále posúvala hranice literatúry aj spoločenských noriem. Jej román Orlando patrí medzi najodvážnejšie a najexperimentálnejšie diela svojej doby
Laura Blažeková: Ľudia Gen Z potrebujú, aby veci mali zmysel. Oveľa viac premýšľajú o svojej role v spoločnosti
"Keď sa pred dvadsiatimi rokmi pýtali ľudí vo veku dvadsať rokov čoho sa najviac boja, ich odpoveď bola nezamestnanosť. Keď rovnakú otázku položili dnešným dvadsiatnikom, tí odpovedali, že ich najväčšou obavou je klimatická kríza a s ňou spojené katastrofy ako napríklad nedostatok pitnej vody," hovorí v rozhovore spoluzakladateľka spoločnosti Allheads Laura Blažeková. Podľa nej práve v tom vidno n
Dana Tschegg Homolová: Ešte stále sa stáva, že ma muži považujú za asistenku a nie šéfku firmy
Dana Tschegg Homolová začala pracovať v rodinnej firme po rodinnej tragédii, keď jej v roku 2015 nečakane zomrel otec. Pridala sa k mame a sestre, aby im pomohla rozvíjať firmu, ktorú rodičia založili hneď po páde komunistického režimu. Mladá žena, ktorá vyštudovala prírodné vedy na univerzite vo Viedni, matka dvoch detí a hudobníčka, sa tak zrazu ocitla vo firme pôsobiacej v pre ženy nezvyčajnej
Kristína Gaál Drobcová: Balansovať rodinu a kariéru sa bez podpory partnera nedá
"Moja mama ma naučila, že nič v živote nie je zadarmo. Za všetko sa platí," hovorí Kristína Gaál Drobcová, ktorá vo svojej profesionálnej kariére prednedávnom obsadila post globálnej viceprezidentky veľkej americkej nadnárodnej firmy. V rozhovore opisuje svoju rodinnú výchovu a osobné nastavenie - najmä zvedavosť, otvorenosť novým výzvam a potrebu učiť sa, ktoré ju priviedli až na miesto, ktoré za
Nataliya Kobets: Som povolaním učiteľka. Vojna ma ale donútila byť aj vojnovou psychologičkou
Nataliya Kobets pochádza z Ľvova, kde vyštudovala univerzitu. Stala sa učiteľkou slovenského jazyka a literatúry, z ktorej má dokonca doktorát. Na Slovensko prišla so svojou vtedy 5-ročnou dcérou po vypuknutí vojny na Ukrajine v apríli 2022. Doma na Ukrajine nechala celú rodinu. Dnes na Slovensku učí ľudí z Ukrajiny jazyk ich novej dočasnej domoviny. Učí ich rozumieť nám, aby sa tu medzi nami cíti
Iveta Holešová: Cieľom je počúvať svoje telo a žiť kvalitný život bez bolesti
Iveta Holešová je jednou z najrenomovanejších fyzioterapeutiek na Slovensku. Jej vyše 35-ročná prax jej dala skúsenosti z oblasti práce s telom vrcholových športovcov a športovkýň, ale venuje sa aj "bežným" mužom a ženám rôzneho veku a rôznej životnej skúsenosti. Spolu sa zhovárame o tom, ako fyzioterapia pomáha ženám v tom, aby sa vo svojom tele cítili lepšie a komfortnejšie aj v takých náročných
Miriam Jarošová: Už dnes sú na svete miesta, kde sa kvôli horúcemu počasiu nedá žiť
Meteorologička Miriam Jarošová je známa z televíznej obrazovky, z ktorej hlási predpovede počasia. Meteorológii sa venuje už vyše 30 rokov a je jednou z najskúsenejších vedeckých autorít, ktoré nám môžu vysvetliť, ako vlastne predpovede počasia vznikajú a ako a či vôbec sa dá zlepšovať ich presnosť. "Atmosféra je veľmi komplexný systém. Nefunguje v štýle 'Pozriem sa a vidím', údaje musíte najprv n
Šárka Homfray: Myslieť si, že úlohou žien je trpieť, je cesta do pekla
Česká právnička a odborárka Šárka Homfray napísala knihu "Proč jsme tak naštvané?", v ktorej mapuje viaceré kľúčové životné situácie a fenomény týkajúce sa života a spoločenského fungovania žien. V rozhovore hovoríme napríklad o tom, aké náročné podmienky majú v Česku a na Slovensku sólo matky, ale aj ženy vo veku 55+, na ktoré sa s predsudkami pozeráme ako na tie, ktoré už majú "to najlepšie za s
Erika Fabiánová: Veľký problém po pandémii? Deti, ktoré cez prestávky nebehali a nerobili krik
"Nemali by sme zabúdať, že škola nie je iba na to, aby deti vzdelávala, ale aj na to, aby ich učila spolupráci, nezištnej pomoci a priateľstvu," hovorí v rozhovore Erika Fabiánová, ktorá je riaditeľkou jednej základnej školy v Rožňave. V rozhovore vysvetľuje, ako si na škole všimli, že po pandémii covidu s deťmi nie je všetko tak, ako predtým a deti sa prestali medzi sebou socializovať. Ich schopn
Mária Spišáková: Najväčší bonus, ktorý môžu dať učitelia žiakom, je dôvera
Mária Spišáková je učiteľkou informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Venuje sa aj popularizácii informatiky medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl, organizuje súťaže, vedie krúžky informatiky aj letné tábory. Spolu sa zhovárame o tom, čím žije mladá generácia, ktorej každodenný život ovplyvňujú technológie a sociálne siete, o kritickom myslení, a tiež o konšpiračných teó
Martina Hodoňová: Vyššiu pozíciu žene u nás ochotnejšie poskytne skôr zahraničná firma
Ženy na Slovensku zarábajú o takmer 17 percent menej ako muži. Najväčšie príjmové rozdiely sú v sektore informačných technológií a finančníctva. Okrem toho, ženy väčšinou pracujú v sektoroch, v ktorých sa zarába najmenej - v školstve alebo opatrovateľských službách. Sektory, v ktorých sa zarába najviac - bankovníctvo, finančné služby alebo IT, boli vždy dominantne obsadené mužmi. Martina Hodoňová
Jana Krescanko Dibáková: Som novinárka a politikom kladiem kritické otázky. Nerobím im politický "product-placement"
Ženy v médiách dlhodobo čelia rodovým stereotypom, diskriminácii, nenávistným prejavom, ponižovaniu aj verbálnemu násiliu. Ženy novinárky sú často objektivizované a posudzované viac na základe ich vzhľadu než na základe ich profesionálnych schopností. Zažívajú obťažovanie a vyhrážky na platformách sociálnych médií, sexistické komentáre, útoky na ich reputáciu či vzhľad, zastrašovanie, klamstvá a p
Frederika Hazéová: Dobro medzi ľuďmi sa nechváli, no na Slovensku ho máme dosť
Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinform
Katarína Iršová: Bola som psychiatrickou pacientkou. Dnes mi moja skúsenosť umožňuje pomáhať iným
Katarína Iršová je žena so skúsenosťou schizoafektívnej poruchy. V súčasnosti pracuje v pomáhajúcej profesii "peer konzultantky" v Lige za duševné zdravie. Kedysi bola pre ňu jej diagnóza veľkým bremenom a dôvodom na niekoľko hospitalizácií, dokonca ju liečili elektrošokmi. V podcaste rozpráva o tom, ako dnes vďaka nej pomáha iným. "S človekom, ktorému pomáham, sa v prvom rade snažím nadviazať rov
Saskia Repčíková: Rodičia sú kľúčom k tomu, aby deti verili, že svet je dobré a bezpečné miesto
"Demokratický spôsob rodičovstva, pri ktorom dieťaťu necháme slobodnú vôľu, necháme ho zažiť aj istý pocit frustrácie a stresu, necháme ho objavovať a zodpovedať sa za svoje činy, ale zároveň sme mu k dispozícii a situácie riešime s chladnou hlavou a v kľude, je najlepším predpokladom, ako z neho vychovať pokojného, láskyplného, komunikatívneho a zodpovedného mladého človeka," hovorí v poslednom r
Alena Vachnová: Je mi ľúto potenciálu každého človeka bez domova, ktorý sa nemohol rozvinúť
"Predstavme si, kde by mohla byť naša spoločnosť, ak by vedela naplniť potenciál každého človeka, ktorý sa narodí. Aj toho, ktorý je dnes na ulici," hovorí riaditeľka nadácie DEDO Alena Vachnová, ktorá sa už 20 rokov profesionálne venuje rozvojovým témam. Za bezdomovectvom podľa nej nie je neschopnosť alebo životný štýl týchto ľudí, ale prioritne systémové problémy - nedostupné bývanie alebo nedos
Martina Kolesárová: Prajme si a buďme na seba dobrí
"Prajme si a buďme na seba dobrí. Viďme v úmysloch toho druhého to najlepšie," hovorí v podcaste Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka nadácie Pontis. Martina patrí k výrazným osobnostiam neziskového sektora na Slovensku, ktorý sa stal pre súčasnú slovenskú vládu terčom kritiky a obviňovania. V spoločnom rozhovore vysvetľujeme, čo vlastne tretí sektor je, prečo je dôležitý, ako z neho protiftujem
Barbora Holubová: Ženy sú veľmi dobré v napĺňaní potrieb iných ľudí, na seba zväčša stále zabúdajú
V dnešnom diele venujeme pozornosť nerovnému odmeňovaniu mužov a žien. „Väčšina žien pracuje v sektoroch, ktoré sú veľmi nízko ohodnotené, či ide o sektor opatrovateľských a sociálnych služieb, alebo oblasť zdravotníctva. Je otázne, či si ich vyberajú dobrovoľne, alebo preto, lebo tak riešia súbeh rodiny a zamestnania,“ hovorí Barbora Holubová, výskumníčka v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum pr
Ružena Bajcsy: Úprimne verím, že zajtra bude lepšie ako dnes
Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slo
Viera Dubačová: Vojna na Ukrajine je k nám bližšie, ako si myslíme. Kvôli slovenským politikom, ktorí obhajujú Kremeľ
"Nám na Slovensku sa možno zdá, že vojna na Ukrajine je niekde ďaleko, ale nie je to tak," hovorí filmárka, dokumentaristka, divadelníčka a aktivistka Viera Dubačová. "Je k nám veľmi blízko, a to práve kvôli politikom ako Robert Fico či Milan Uhrík, a iným ďalším ľuďom, ktorí sú pusipajtášmi Kremľa a jeho vrahov. Oni ju priniesli k nám, tým, čo obhajujú a obdivujú," dodáva. Ako ďalej vysvetľuje, t
Lucia Yar: Krúžkovať ženy sa oplatí. Väčšie zastúpenie žien vo verejnom živote na Slovensku má aj ekonomický rozmer
"Niektoré očakávania sú také, že ženy do politiky prinesú viac jemnosti, nežnosti a budú sa viac venovať povedzme sociálnym témam alebo dobročinnosti. Ale to sa vždy nedeje, je to stereotyp. Ženy predsa môžu mať záujem o rôzne iné témy," hovorí zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a odborníčka na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Lucia Yar. Tak, ako sú rôzni muži, sú r
Simona Marhefková: Mám nádej, že najmä mladí ľudia nebudú voliť nenávisť
V roku 2016 napísala Veronika Homolová Tóthová knihu Mengeleho dievča. Ide o skutočný príbeh pani Violy Stern Fischerovej z Lučenca, ktorá prežila 4 koncentračné tábory, brutálne nehumánne pokusy doktora Josefa Mengeleho prezývaného aj "Anjel smrti" a počas holokaustu prišla takmer o celú svoju rodinu.
Na základe knihy vznikla v divadle Ramagu zo Spišskej Starej Vsi divadelná monodráma režisérky
Veronika Homolová Tóthová: V každej krajine sa žije dobre len vtedy, ak sa v nej žije dobre ľuďom z každej menšiny
Novinárka, spisovateľka a filmárka Veronika Homolová Tóthová sa pred rokmi začala venovať spracúvaniu spomienok ľudí, ktorí prežili holokaust. Napísala o tom niekoľko kníh, natočila desiatky reportáží a viacero hraných dokumentárnych filmov. Najnovší z nich sa volá Hľadanie spomienok. V rozhovore vysvetľuje, prečo svoju prácu a spomienky ľudí, ktorí holokaust prežili považuje za dôležité práve dne
Summa Tora: Afganské ženy nepotrebujú záchranu. Potrebujú dôstojnosť a rovnaké práva, aké majú ostatní
Summia Tora momentálne žije v Londýne a študuje na prestížnej univerzite v Oxforde. Vyrastala však ako afganská utečenka v Pakistane a jej rodina má viacgeneračnú utečeneckú skúsenosť. "Keď vyrastáte ako dieťa utečencov, žijete vo veľkej neistote. A čo je horšie, máte pocit, že vlastne nikam nepatríte," spomína v rozhovore, v ktorom sa spoločne zhovárame nielen o jej osobnom príbehu a práci v afga
Alena Krčová: Zachrániť život môže každý. Stačí nebyť ľahostajný k človeku, ktorý potrebuje pomoc
"Operátori tiesňovej linky musia byť nielen perfektní zdravotnícki profesionáli, ale aj výborní psychológovia, čiastočne sociológovia a tak trochu aj detektívi," hovorí Alena Krčová, hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Vedieť zhodnotiť krízovú situáciu a zdravotný stav človeka, ktorý sa ocitol v ohrození života iba cez informácie, ktoré im sprostredkuje cez telefón niekto
Andrea Mlynárová: Na Slovensku si len málo uvedomujeme, čo všetko nám prináša naše právo na vzdelanie
"Žiť v Afrike je pre dievčatá veľmi náročné a to nehovorím iba o krajinách, kde prebieha (občianska) vojna. Možno sa teraz viac hovorí o Afganistane, ale keď to porovnám s Afrikou, sú mnohé krajiny - ako Sudán, Južný Sudán alebo Somálsko - kde ženy neznamenajú absolútne nič. Každý deň je pre nich bojom o prežitie," hovorí Andrea Mlynárová, manželka skúseného slovenského diplomata Michala Mlynára.
Petra Vlhová: Vyhľadať pomoc nie je zlyhanie ani slabosť. Aj ja sa učím o tom hovoriť
Profesionálna zjazdová lyžiarka Petra Vlhová absolvovala svoje prvé preteky, keď mala osem rokov. Odvtedy je prvou a jedinou slovenskou lyžiarkou, ktorá sa stala celkovou víťazkou Svetového pohára v alpskom lyžovaní a nad hlavu zdvihla veľký krištáľový glóbus. Vyhrala aj tri malé krištáľové glóbusy v slalome a paralelnom slalome. Ako prvá slovenská lyžiarka vyhrala zlatú olympijskú medailu za slal
Dagmar Kusá a Alexandra Bražinová: Život v pravde je rozhodnutie, ktoré musíme myslieť vážne
Politologička Dagmar Kusá a epidemiologička Alexandra Bražinová sú dcérami profesora Miroslava Kusého, signatára Charty 77, a psychologičky a párovej terapeutky Jolany Kusej. Alexandra Bražinová je známa predovšetkým vďaka svojej neúnavnej práci počas pandémie covid-19. Venuje sa výskumu a podpore verejného zdravia, vrátane toho mentálneho. Dagmar Kusá sa akademicky sústreďuje najmä na politické v
Leila Zajac: Perimenopauza nie je koniec. Je to začiatok najdôležitejšieho obdobia pre ženu
Hovoriť o menštruácii a prípadných problémoch, ktoré v spojení s ňou zažívajú, býva pre mnoho žien veľmi náročná a citlivá záležitosť, preto to pociťujú ako hanbu a niečo, o čom sa hovoriť nepatrí. Aj menopauza, respektíve perimenopauza patria k tým oblastiam ženského zdravia, ktoré spájame so stigmou, hanbou, starobou, "koncom mladosti a všetkého krásneho". Pre mnohé ženy akoby týmto obdobím živo
Beata Čečetková: Klinický výskum liečiv nám okrem iného ukazuje aj to, aké sú ženy skvelé manažérky
"V klinickom výskume a jeho organizácii sa denne ukazuje obrovský prínos žien a ich vynikajúcich manažérskych zručností," hovorí epidemiologička Beata Čečetková, medicínska riaditeľka národného uzla pre podporu akademických klinických štúdií SLOVACRIN. Ten pod vedením Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prepája nemocnice, univerzity a vedecké inštitúcie zapojené do akademického klinického výskumu p
Katarína Olíková: Chcem, aby ľudia vedeli, že mi na nich záleží
Katarína Olíková je onkologická pacientka. V roku 2015 si nahmatala pod kľúčnou kosťou hrčku, z ktorej sa vykľul zhubný nádor. Po operácii a piatich rokoch liečby, keď už dúfala, že je všetko v poriadku, prišiel ďalší úder - zhoršené výsledky a následné vyšetrenia ukázali metastázy v pečeni, pľúcach a kostiach. Napriek veľmi zlej predikcii je Katka aj po troch rokoch stále tu. Sústreďuje sa na svo
Diskusia naživo: Neviditeľní ľudia - Ako prekonať predsudky voči seniorom?
Osemdesiatročný americký prezident Joe Biden sa bude znovu uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov. Svetové médiá komentujú, či je to aj vzhľadom na jeho vek správne rozhodnutie. Treba od istého veku "vycúvať" z verejného života a prenechať miesto mladším? Kedy je vlastne človek skutočne starý? Aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí? Sociologička Zora Bútor
Zuzana Labašová: Pre porozumenie medzi ľuďmi potrebujeme viac emočného pochopenia než logiky a rozumu
"Keď ste z majority a pohybujete sa v majorite, máte dojem, že na Slovensku je všetko úplne v poriadku. Že sme úžasná otvorená a priateľská krajina, a že tu nie je žiadny problém," hovorí Zuzana Labašová, vyštudovaná psychologička, ktorá sa venuje globálnemu vzdelávaniu v Komenského inštitúte. "Akonáhle však kráčate vedľa niekoho, kto je iný a všímate si, ako naňho naša spoločnosť reaguje, zrazu o
Miroslava Malejčíková: Karcinóm prsníka možno vyliečiť. Kľúčová však zostáva prevencia a priebežná starostlivosť o seba samu
Karcinóm prsníka patrí k najčastejším onkologickým ochoreniam žien. Každoročne ho diagnostikujú viac než trom tisíckam žien na Slovensku. Tretina z nich sa nikdy nevylieči. "Ako ženy sme sa zmenili, ale nie dosť na to, aby sme si uvedomili, že sa musíme postaviť samy za seba. My sme prvoradé, až potom prichádzajú na rad deti, rodičia alebo manžel," hovorí onkologička Národného onkologického ústavu
Gertrud Ingestad: Predpoklad dobrého líderstva? Ukázať zraniteľnosť, priznať si chybu a načúvať ostatným
Gertrud Ingestad je generálnou riaditeľkou pre ľudské zdroje a bezpečnosť Európskej komisie. Na Slovensko pricestovala, aby na pôde Ministerstva zahraničných vecí podpísala takzvaný Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. Slovensko je totiž spolu s ďalšími 14 členskými štátmi EÚ považované za geograficky nedostatočne zastúpené. Slovenky a Slováci pracujúci v inštitúciách EÚ aktuálne tvo
Mária Jasenková: Na smútok často nemáme odvahu. Podceňujeme, že nám pomáha nájsť cestu k radosti
"Mnohí z nás nemáme odvahu smútiť, pretože smútiť nie je ľahké. Je to nepríjemné, únavné a bolí to," hovorí lekárka Mária Jasenková, ktorá je zakladateľkou a riaditeľkou detského domáceho hospicu Plamienok. Ten je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti, smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Zhovárame sa najmä o tom, ako sa za viac ako 20 roko
Marta Botiková: ”Poriadne dievča” kedysi? Nemohlo fajčiť na ulici a muselo nosiť podprsenku
Profesorka etnológie Marta Botiková sa zaoberá najmä skúmaním etnických minorít, historických a súčasných migrácií, problematikou rodu v kultúre a štúdiom rodiny. V minulom roku jej spolu so Zitou Deáky vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989), v ktorej podrobne porovnávajú rozličné aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku. Ako občania a občianky týc
Klára Novotná: Diplomacia nie je rutina. Počúva hlasy malých krajín, aj hlasy žien
Presne pred dvadsiatimi rokmi - 19. marca 2003 - začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Spojené sily vojsk Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Austrálie a Poľska vtrhli do krajiny, o ktorej predpokladali, že vlastní a vyvíja chemické zbrane. Invázii predchádzali zasadnutia Valného zhromaždenia aj Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku,
Evina Stein: Moderná doba zmenila kvalitu nášho života aj naše myslenie o tom, kým sme
Ľudstvo sa za posledných 100 až 150 rokov v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmenilo tak zásadne, ako nikdy v predtým. Pokrok, ktorý sme za túto relatívne krátku historickú dobu dosiahli, zmenil nielen kvalitu ľudského života, ale aj naše premýšľanie a hodnoty. "V Európe v staroveku a stredoveku zomieralo päťdesiat percent ľudí skôr než dosiahli vek 10 rokov," vysvetľuje medievalistka a la
Dana Šedivá: Všetkým nám pomôže, ak ženy naberú viac odvahy presadiť svoj pohľad na svet
"Ženský pohľad na svet je veľmi dôležitý. Ženy si však musia zvyknúť, že na to, aby ho do spoločnosti mohli priniesť, musia občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny," tvrdí psychiatrička, sexuologička a súdna znalkyňa Dana Šedivá. Na Slovensku podľa nej stále existujú tradície a kultúrne stereotypy, ktoré na pleciach žien ponechávajú väčšinu starostlivosti o domácnosť a rodinu. Dlhotrvajúci stres
