Ulicami Bratislavy
Dve Bratislavčanky, Mária Šumichrastová a Martina Kriková, vás pozývajú na prechádzku ulicami Bratislavy. Spoločne odhaľujú históriu a zaujímavosti hlavného mesta Slovenska. Podcast je určený pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o miestach, ktorými denne prechádzajú.
Epizódy
25. Bratislava v 90-tkach. Ovládali ju mafiánske skupiny?
Sýkorovci, takáčovci, piťovci a ďalší. Známe zločinecké skupiny pôsobiace v hlavnom meste. Ako celé Slovensko, ani Bratislava nebola v 90. rokoch pokojná. Aké boli vzťahy medzi zločineckými skupinami, kde sa stretávali a ako ovplyvnili život v hlavnom meste? To nám porozprával novinár z portálu Aktuality.sk Ján Petrovič, ktorý podrobne mapoval toto obdobie. Vyšla mu tiež kniha s názvom Slovenská m
24. Ako sa podarilo zachrániť historické cintoríny v Bratislave?
Viaceré cintoríny v hlavnom meste sú miestom pokoja a oddychu od rušných ulíc. Cintorín pri Kozej bráne, židovský neologický, Mikulášsky či Ondrejský cintorín. Práve tieto chcela v 80. rokoch vtedajšia moc prakticky zlikvidovať a premeniť ich na parky či zábavné priestory. S ochranárom Mikulášom Hubom sme sa rozprávali o príbehu záchrany cintorínov a o ich historickej hodnote. Hovorili sme aj o za
23. Vedia toho viac ako my? Turisti v Bratislave
Na chvíľu buďme turistami vo vlastnom meste. Čo nové môžeme objaviť, ak sa vyberieme do ulíc Bratislavy s turistickým sprievodcom? To nám prezradí náš overený hosť Roman Delikát, ktorý je miestnym sprievodcom. Rozprávali sme sa o typických trasách, ktorými chodia turisti na prehliadkach, ako sa správajú a odkiaľ k nám najčastejšie chodia. Pri akej dominante sú zaručene všetci turisti fascinovaní?
22. Prior a Kyjev. Ikonická dvojica z travertínu
Obchodný dom Prior na Kamennom námestí a priľahlá budova hotela Kyjev sa stali v minulom roku národnou kultúrnou pamiatkou. Čo to znamená pre budúcnosť týchto stavieb? Pýtali sme sa historika architektúry z SAV Petra Szalaya. Prior otvorili v roku 1968, celý komplex obchodného domu a hotela o desať rokov neskôr. Pre nápor ľudí povolali aj armádu, ktorá regulovala vstup ľudí. V Priore rátali pôvodn
21. Zemetrasenia a Bratislava. Máme sa ich báť?
Bratislavčania vo februári pocítili otrasy zo zemetrasenia. Jeho epicentrum bolo pri Šamoríne. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, či sme aj v minulosti mali v hlavnom meste silnejšie zemetrasenia. So seizmologičkou Luciou Fojtíkovou z Ústavu vied o Zemi SAV sme sa rozprávali aj o tom, že v okolí hlavného mesta sú viaceré tzv. ohniskové zóny. Pocítiť otrasy môžeme aj z Rakúska. Za čias Márie Teré
20. Fontána pre Zuzanu, Rabaka, Peacemaker. Bratislava ako filmová kulisa
Poďme sa na Bratislavu pozrieť spoza filmových reflektorov. Aké legendárne filmy vznikli v hlavnom meste? Kde sa nachádza Fontána pre Zuzanu? Prečo skončili filmové štúdiá na Kolibe? O lokáciách, kde sa nakrúcali naše, ale aj zahraničné produkcie, sme sa rozprávali s filmovým kritikom Petrom Konečným.Slnko v sieti, Šťastie príde v nedeľu, či Skalní v ofsajde. Ide o filmy, ktoré sú bedekrom starej
19. Rozhlas má dve pyramídy aj výnimočné koncertné štúdio
Mala byť súčasťou pešej promenády od hlavnej stanice po Dunaj. Stavebne má 14 poschodí. Do veľkej pyramídy je včlenená ešte jedna menšia pyramída. Vďaka tomu má jej interiér veľkorysý priestor pre tzv. vnútorné terasy. Budova skrýva aj veľké koncertné štúdio, ktoré je odpružené a vyplnené tlmiacimi materiálmi. V štúdiu sa nachádza veľký orgán s vyše 6300 píšťalami.Stavba storočia, národná kultúrna
18. Hubert, Palugyay, Scherz. Ako ovplyvnili meštianske rodiny Bratislavu?
Scherz, Hubert, Albrecht, Haeberle, Palugyay... Tieto mená rezonujú medzi Bratislavčanmi. Poznáme kaviareň Scherz, šumivé víno Hubert alebo Palugyayov palác. Ide však o meštianske rodiny, ktoré formovali podobu Prešporku na prelome 19. a 20. storočia. Súkromnému i profesijnému životu rodín sa venuje výstava v Múzeu mesta Bratislavy. Navštívili sme ju a spolu s kurátorom Štefanom Hrivňákom sme sa r
17. Divadlá v uliciach, Wärmlich, žabie stehienka. Aké boli Vianoce v Prešporku?
S etnologičkou a rodenou Bratislavčankou Katarínou Nádaskou sme sa prešli od adventu až po Silvester v starom Prešporku. Už počas adventu sa prešporské gazdinky chystali na Štedrý deň. Na trhoch našli špeciálne produkty i koreniny. Vianočné trhy, ako ich poznáme dnes, prišli až v 90. rokoch. Počas adventu sa chodilo na roráty a mladé gazdinky piekli aj prešporské bajgle - bratislavské rožky.Štedrú
16. Sporiteľne v Prešporku sídlili v palácoch. Kde sme mali Wall Street?
Bankovníctvo má v Bratislave bohatú históriu. Prvé sporiteľne stáli zväčša na trati prvej električky. V januári 1842 začal fungovať "prvý peňažný ústav" - Prešporská sporiteľňa. Sídlila na dnešnej Laurinskej ulici. Banky mali sídla často v palácoch s bohatou architektúrou. Uhorská Eskomptná a zmenárenská banka si dala postaviť svoje reprezentatívne sídlo na Hlavnom námestí v secesnom štýle. Tatra
15. Bohémsky život v kaviarňach. Kde sa zašívali umelci?
Reduta bar, Berlinka, Grandka či Astória. V poháriku naliaty absint, čerstvá káva a noviny. V ruchu kaviarne sa práve zišli mladí začínajúci spisovatelia či maliari. Bohémsky štýl života zažil boom v medzivojnovej Bratislave po roku 1920. Celé dni trávili v kaviarňach, baroch a viechach a tvorili. Dôležitým predstaviteľom bol napríklad Jozef Tido Gašpar. Typický bol svojou vychádzkovou paličkou a
14. Prešporok - Pozsony - Pressburg. Život v trojjazyčnej Bratislave
V medzivojnovom období sa dalo v Bratislave bežne dohovoriť okrem slovenčiny aj po maďarsky a nemecky. Mali sme trojjazyčné názvy ulíc a tri úradné jazyky. Všetko zmenila druhá svetová vojna. Po jej konci násilne vyhnali Nemcov i Maďarov, nehovoriac o odsune židovských obyvateľov. Známa anekdota hovorí, že Bratislava bývala ráno slovenská, na obed maďarská a večer nemecká. Či to bolo naozaj tak a
13. Barbora kradla v Dóme, za to ju popravili. Stredoveké krimi
Píše sa 15. storočie, keď zlodejku Barboru pristihli, ako kradla v Dóme sv. Martina milodary aj rúcha. Za to ju popravili, pravdepodobne ju vo vreci hodili do Dunaja. Krádež sa totiž v stredoveku trestala prísne, bežné bolo obesenie. O stredovekých deliktoch na území Bratislavy sme sa rozprávali s historikom SAV Martinom Štefánikom. Poslúžila nám k tomu prvá súdna kniha Bratislavy s názvom Aechtbu
12. Kam väčšina Bratislavčanov nezájde? Život na intrákoch
Najstarší dodnes fungujúci vysokoškolský internát je na Svoradovej ulici. Ďalší intrák v čase jeho výstavby prišiel navštíviť aj vtedajší prezident Jozef Tiso. Átriové domky v Mlynskej doline sú dielom Vladimíra Dedečka. Špecifickú architektúru má aj intrák nazývaný ľudovo Kukurica, bohaté výtvarné diela skrýva Družba. A vedeli ste, že chátrajúcu ruinu Bratislavského hradu chceli svojho času zbúra
11. Lákavý symbol pre štúrovcov, nacistov i komunistov - Devín
Devín, to je dokonalý prierez dejepisu. Od doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Je to nielen hrad, ale aj významná archeologická a prírodná lokalita. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť aj most cez Dunaj. To sa mu však nepodarilo. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča - ako slova
10. Letecké katastrofy nad Bratislavou. Zlaté piesky aj Husákova žena
Čo majú spoločné Zlaté piesky, Sakrakopec nad Račou a Husákova žena? Spája ich smutný osud leteckých nešťastí. Stali sa v rokoch 1976, 1966 a 1977. Keďže vládol socializmus, snažili sa ich ututlať. A samozrejme, sú opradené mýtmi alebo konšpiračnými teóriami. Faktom však je, že tragédii sa tesne vyhol spevák Pavol Hammel, pretože do lietadla nenastúpil.V najnovšej epizóde sa rozprávame opäť s brat
9. V zbúranej synagóge boli televízne sklady, Bratislavu volali uhorský Jeruzalem
V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po druhej svetovej vojne už len okolo 3000. Kde stála židovská štvrť a aké boli tradície tejto komunity? Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Prečo sa ju nepodarilo zachrániť? Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník ni
8. Prečo bola Baštová ulica najobávanejšou?
Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Dostávali pomenovania podľa toho, čo bolo práve "v móde". Tak sme mali ulicu podľa princeznej Štefánie Belgickej, neskôr Štefánikovu ulicu, za socializmu bola venovaná Obrancom mieru a dnes je opäť Štefánikovou ulicou. Ktoré ulice boli vyc
7. Kúpte si petržalku! Ako vznikol názov najväčšieho stredoeurópskeho sídliska?
Nenávidená aj milovaná. Už zďaleka nie betónová džungľa. Taká je Petržalka, kedysi Engerau. Súčasťou Bratislavy sa stala po druhej svetovej vojne. Pred masívnou výstavbou tu boli aj legendárne marhuľové sady. "Vzadu" boli domy, "vpredu" záhrady a chatky. Aj súčasné pomenovania Dvory, Lúky či Háje vychádzajú z pôvodného vzhľadu mestskej časti. Kde sa dajú ešte dodnes nájsť staropetržalské domy? Vyz
6. Prvý most postavili až na konci 19. storočia, Most SNP mohol stáť inde
V dávnych dobách bol Dunaj v Bratislave plytší a užší, preto sa dal niekde aj prebrodiť. Časom však pribudol prvý most, ktorý bol provizórny - postavený z lodiek. Prvou oficiálnou spojnicou brehov sa stal od roku 1891 Most Františka Jozefa, ktorý slúžil až kým ho Nemci na konci druhej svetovej vojny nevyhodili do vzduchu. Bol predchodcom dnešného Starého mosta. Postupne pribúdali ďalšie mosty a zv
5. Bude mať Bratislava niekedy metro?
Vo svojich ambicióznych plánoch malo mať celkovú dĺžku 42 kilometrov a 45 staníc. Prvé návrhy tzv. rýchlodráhy prišli už v 70-tych rokoch. Prečo rýchlodráha? V tom čase platilo pravidlo, že metro môžu mať mestá nad milión obyvateľov, čo Bratislava nespĺňala. Preto sa metro schovalo pod názov rýchlodráha. Plány sa v čase menili. Ako to už býva, do technických rozhodnutí sa miešala politika. Dokonca
4. Kalvária začínala na Štefánikovej, v 50. rokoch spustla, dnes ožíva
V príjemných útrobách lesa nad Pražskou ulicou stála kedysi Bratislavská kalvária. Monumentálne kaplnky lemovali kopec a na ich konci stál kostolík a a tri kríže. Vznikla ako poďakovanie za to, že naše územie nepadlo Turkom. Kríž stál na mieste, kde pred časom ešte viala turecká vlajka. Kalvária bola ozdobou hlavného mesta až do 50. rokov minulého storočia. Práve pri budovaní Pražskej ulice sa odb
3. V Bratislave sa jazdilo naľavo, aj po Michalskej ulici. Autobusy boli vojnová korisť
Z Bratislavy kedysi chodila električka priamo do centra Viedne. Keď sa v nej viezla princezná Štefánia Belgická, musela vystúpiť, pretože cez hranice prevážala mak. Počas vojny bolo treba ukryť vozidlá MHD-čky pred bombardovaním, no autobusy sa stali aj vojnovou korisťou. Prečo prestala premávať električka po Štefánikovej ulici? Dokedy sa v Bratislave jazdilo naľavo? A dostali sa autá z BAZ (Brati
2. Uránia, Časík, Pohraničník. Čo premietali bratislavské kultové kiná?
Metropolka, Uránia, ktorá sa neskôr stala Hviezdou, alebo Mladosť fungujúca už vyše 100 rokov. Bratislavčania mali v časoch pred multiplexami veľa možností, kam zájsť do kina. Prvýkrát sa premietalo v dnešnom hoteli Carlton v roku 1905. V obľube boli tiež záhradné kiná, dokonca sa premietalo aj na Bratislavskom hrade. O kultových kinách v hlavnom meste sa Mária a Maťa rozprávali s historikom Juraj
1. Budovu parlamentu chcel kúpiť Soros
Vitajte v podcaste Ulicami Bratislavy. Jedna Bratislavčanka, druhá zvedavá v ňom budú rozoberať veci známe aj neznáme.V tejto epizóde sa pozrieme do útrob sídla Národnej rady SR. Stavať sa začalo ešte za socializmu. Po páde režimu sa diskutovalo, čo urobiť s rozostavanou budovou. Chcel ju kúpiť aj finančník George Soros. Napokon v nej začali prví poslanci zasadať v roku 1994. Prečo spája parlament
