Veda na dosah
Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky pri CVTI SR. Jeho cieľom je priblížiť vedu a zaujímavé vedecké poznatky širokej verejnosti zrozumiteľným jazykom. V epizódach sa diskutuje o rôznych vedeckých témach a objavoch.
Epizódy
Výskum SAV prispeje k odstráneniu vesmírneho odpadu (Lukáš Karaffa)
Okolo Zeme dnes obieha viac odpadu, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. A každý jeho kus je potenciálnou hrozbou pre satelity, ktoré denne používame.Na obežnej dráhe sa dnes nachádzajú tisíce nefunkčných satelitov, zvyškov rakiet a ďalších objektov, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Práve vesmírny odpad sa pritom stáva jednou z najväčších výziev súčasného kozmického výskumu.Podľa odhado
Víťaz medzinárodnej vedeckej súťaže v USA Filip Lajčiak chce svoj projekt dostať do praxe
Stredoškolák Filip Lajčiak zvíťazil na jednej z najprestížnejších vedecko-technických súťaží na svete v Spojených štátoch. V podcaste rozpráva o projekte, ktorý mu priniesol medzinárodný úspech, o nevyhnutných zlyhaniach na ceste k výsledkom aj o tom, prečo by mali mať šikovní mladí ľudia a vedci väčší priestor v médiách. Podľa neho môžu práve oni vytvárať pozitívne vzory pre ďalšie generácie.Na s
Vedkyňa, ktorá počúva, ťahá a ohýba kovy. Aké zvuky vydávajú? (Michaela Štamborská)
Michaela Štamborská z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV mechanicky namáha materiály. Vďaka nej začínajú materiály rozprávať. Vo svojej práci sa venuje rôznym typom mechanických skúšok, napríklad ťahu, tlaku či ohybu. Využíva pritom metódy akustickej emisie, digitálnej obrazovej korelácie aj numerické simulácie. Tie jej umožňujú sledovať a predpovedať správanie materiálov po procesoch, ako
Digitálne zručnosti už nie sú výhodou. Pre deti sú nevyhnutnosťou (Oto Lanc – Logiscool)
Digitálne zručnosti sa dnes stávajú rovnako dôležitými, ako bolo kedysi učenie sa angličtiny. Deti vyrastajú vo svete technológií, no nie všetky ich vedia aktívne a bezpečne využívať. Aj preto vznikla spolupráca projektu Vedecký ambasádor s medzinárodnou programovacou školou Logiscool, ktorá sa snaží deťom ukázať, že programovanie nemusí byť strašiak, ale zábava.Na workshopoch sa deti hravou a pri
Poď učiť aj ty. Najviac pedagógov chýba v STEM odboroch (Lucia Polláková)
Počet učiteľov na Slovensku z roka na rok klesá a podľa odhadov ich môže do roku 2030 chýbať až dvetisíc.Najkritickejšia situácia je v STEM odboroch, teda pri výučbe matematiky, fyziky, informatiky či chémie. Lucia Polláková, vedúca oddelenia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vpodcaste približuje iniciatívu Staň sa legendou medzi učiteľmi, ktorá sa snaží
Michal Valko: Učím stroje učiť sa. Umelá inteligencia vie ako, no človek musí vedieť prečo
Počítačový vedec Michal Valko sa umelej inteligencii venuje viac ako 30 rokov. Jeho cesta viedla z rodných Košíc až do najprestížnejších svetových technologických inštitúcií, kde pracoval na vývoji systémov pre giganty, ako je Intel, Meta či Google DeepMind.Michal vyrastal v metropole východného Slovenska, kde ho matematika fascinovala už od detstva. Na špeciálnom matematickom gymnáziu sa formoval
Pod pieskom Egypta sa ukrýva život starovekej civilizácie (egyptológ Jozef Hudec)
Vedeli ste, že starovekí Egypťania pili pivo cez trstinové slamky? Že pri mumifikácii vyhadzovali mozog z tela?Alebo že britská a francúzska smotánka sa v 19. storočí zabávala verejným odbaľovaním múmií?Egyptológ Jozef Hudec priblíži spôsob života v starovekom Egypte spred niekoľkých tisícročí, a to cez fascinujúce detaily, každodenné zvyky aj veľké dejinné príbehy. Dozviete sa, prečo faraóni kedy
Výskum študenta zameraný na toxíny v mlieku a vplyv klímy (Matúš Vavro)
Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho priviedla až medzi finalistov Festivalu vedy a techniky AMAVET 20
Kliešťa treba vybrať čo najskôr. Na spôsobe až tak veľmi nezáleží (parazitológ Branislav Peťko)
„S parazitológiou už nechcem mať nič spoločné!“ Aj takúto vetu si kedysi povedal dnešný odborník na kliešte Branislav Peťko po jednej zo skúšok. O niekoľko rokov neskôr sa však práve parazity stali jeho celoživotnou témou a kliešte objektom výskumu, ktorý pomáha vysvetľovať ich správanie aj riziká pre človeka. Prečo máme dnes kliešťov viac ako kedysi? A prečo ich nachádzame aj vo vyšších nadmorský
SK Chips: Do roku 2030 bude v Európe chýbať 350 000 odborníkov na polovodiče (Michal Mičjan)
Všetko, čo svieti, vykonáva výpočty či nejakú činnosť, obsahuje čip alebo stovky čipov. Vo svete prebieha čipová vojna medzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom, kde sa vyrába veľká časť svetových polovodičov. Kde je v tomto strategickom boji Európa? A čo trebaurobiť, aby sme ako Európania boli v tejto oblasti sebaistejší a neopakovala sa situácia z obdobia pandémie koronavírusu, keď globálny ned
Ako vznikajú maturitné zadania, kto ich hodnotí a ako skončila prvá eMaturita (Ivana Pichaničová)
Čo ukázala pilotná eMaturita pre viac ako 6 300 stredoškolákov? Ako riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania vníma reakcieštudentov? A čo sa udeje, ak nastane takzvaný tlak zdola pri občasných sporných otázkach?V najnovšom diele podcastu odhaľujeme zákulisie maturít, pričom tvorba maturitných testov trvá aj tri roky. Povieme si, ako funguje proces hodnotenia a čo znamená metódaštyr
Od symptómov k biomarkerom: Kam smeruje diagnostika Parkinsonovej choroby? (neurologička Kristína Kulcsárová)
Laureátka Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov Kristína Kulcsárová približuje najrýchlejšie rastúce neurologické ochorenie sveta, Parkinsonovu chorobu. Hoci je dnes toto neurodegeneratívne ochorenie pomerne dobre liečiteľné, medicína stále naráža na zásadný problém – nedokážeme ho úplne vyliečiť ani spomaliť. Navyšeho v bežnej praxi dokážeme diagnostikovať
Ako na výber školy a štipendium 4 000 eur? Zistíte na veľtrhu ALMA MATER (Róbert Zsembera)
Ak ste stredoškoláci a stále neviete, kam po maturite, pomôcť vám môže veľtrh vysokých škôl ALMA MATER. Okrempredstavenia slovenských univerzít tu môžete získať aj kariérne poradenstvo či informácie o štipendiách pre talentovaných študentov. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Veda na dosah – o štúdiu je štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre vysoké školstvo a akadem
Kto nesie zodpovednosť, ak AI zlyhá? (filozofka Daniela Vacek)
Pri umelej inteligencii musíme byť realistickí, ale na druhej strane sa veľa straší. Tvrdí v rozhovore filozofka a etička umelej inteligencie Daniela Vacek, ktorá o sebe hovorí, že je v tejto téme umiernenou optimistkou. Ako čerstvá laureátka ESET Science Award 2025 v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov sa vo svojej prácivenuje nielen negatívnym dosahom technológií, ale aj ich pozitívnym
Približne každý šiesty pár má problémy s plodnosťou (Vedecko-technický tím roka 2025)
Približne každý šiesty pár dnes čelí problémom s plodnosťou. Jedným z hlavných faktorov je odkladanie rodičovstva na vyšší vek, hoci absolútna plodnosť ženy sa končí už okolo 42. až 43. roku života, keď sa šanca na otehotnenie s vlastnými vajíčkami prepadá pod hranicu 2 percent. V tejto epizóde sa pozrieme na to, kedy je po neúspešnej snahe o dieťa správny čas navštíviť odborníka a akú úlohuv tomt
Ako na ePrihlášky: Kľúčové je myslieť na poradie škôl (Martin Bezek)
Čo treba robiť, ak máte doma piataka, ôsmaka či deviataka, ktorý sa chystá na strednú školu? Čas na podanie ePrihlášky máte do 20. februára 2026. V mimoriadnom prvom diele podcastu Veda na dosah – oštúdiu vám prinášame najdôležitejšie informácie o tom, ako absolvovať celý proces rýchlo, správne a bez stresu.V rozhovore vysvetľujeme, prečo je poradie vybraných škôl kľúčové a prečo mýtus o „poistke“
Rieky plné histórie: Aké poklady skrývajú slovenské vody? (Archeologička Mirka Daňová)
Slovenské rieky v sebe skrývajú nielen prírodné bohatstvo, ale aj vrstvy ľudskej histórie. V tejto epizóde podcastu sa rozprávame s docentkou Miroslavou Daňovou, jednou z priekopníčok podvodnej archeológie na Slovensku. Pozrieme sa na začiatky archeologického výskumu v slovenských riekach, na motivácie, ktoré stoja za ich objavovaním, aj na to, ako archeológ dokáže správne vybrať lokalitu na ponor
Stavebný odborník Jozef Hraška: Polovica úradníkov sveta nemá prístup k dennému svetlu
Rozhovor s významnou osobnosťou slovenskej vedy, odborníkom na stavebnú fyziku a laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky profesorom Jozefom Hraškom. V novom diele podcastu sa venujemeúrovni denného osvetlenia v budovách na Slovensku aj v zahraničí, kde porovnávame rôzne prístupy k preslneniu a stavebníctvu. Hovoríme o Spojených štátoch, kde
Kolonizácia Marsu: Kedy sa človek dostane na Mars? (Dr. Michaela Musilová)
Rozhovor so slovenskou astrobiologičkou, marsonautkou, veliteľkou simulovaných misií a expertkou na extrémofily Michaelou Musilovou o ceste na Mars, prekonávaní prekážokči o jej najnovšej výzve – niekoľkodňovej izolácii pod hladinou vody v úlohe veliteľky simulovanej misie.V podcaste vedkyňa prezrádza, prečo vás môže silná alergia (napríklad na mango) vyradiť z výberového konania na astronauta, ak
Keď prianie pokojných sviatkov zostáva len na pohľadniciach (psychologička Veronika Tóthová)
Rozhovor s vedúcou Krízovej linky pomoci IPčka Veronikou Tóthovou o prežívaní mileniálov – ľudí vo veku približne od 29 do 44 rokov – a o tlaku, ktorý nás vie počas sviatkov prevalcovať. Pocit osamelosti stále patrí medzi najzávažnejšie problémy dnešnej doby. Čelia mu všetky vekové kategórie a pri nadchádzajúcich vianočných sviatkoch sa ťaživé pocity ešte prehlbujú. V podcaste sa dozviete, že roz
Moderné vzdelávanie budúcnosti (Riaditeľ SKYRO Ján Kožlej)
Ako má vyzerať stredná škola, ktorá pripraví mladých ľudí na realitu 21. storočia? Riaditeľ súkromnej školy Skyro JánKožlej približuje model vzdelávania, ktorý mení tradičné predstavy o učení.V podcaste hovorí o tom, ako funguje individuálny plán pre každého študenta, aký význam má adaptácia nových žiakov a rodičov a prečo otvorený dialóg dokáže posunúťmotiváciu na celkom inú úroveň. Stredná škola
Ako motivovať deti k vedeckým témam (Štefánia Bartošová)
Popularizovať vedu na Slovensku znie ako výzva. Na čele Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) stojí Štefánia Bartošová, skúsená marketérka, ktorá pretavila dlhoročné skúsenosti do sveta vedy. Teraz sa ju snaží priblížiť ľuďom cez osobnú skúsenosť. Za rok pôsobenia vo vedení NCP VaT sa riaditeľka a jej tím vybrali do regiónov, kde sa zamerali na žiakov s projekt
Rozdiel medzi nami a rybou je iba v 30 percentách génov (Biológ Peter Fabian)
Na Slovensku je najvyšší počet pacientov s alkaptonúriou na svete. Ochorenie čiernych kostí je zriedkavá dedičná metabolická porucha aminokyselín, ktorú skúma slovenský vývinový biológ pôsobiaci na Masarykovej univerzite v BrnePeter Fabian. V rozhovore približuje prácu so zvieracím modelom, s rybkou danio pruhované. Vzácne metabolické ochorenie alkaptonúria sa v detstve prejavuje tmavnutím moču, n
Víťazka Junior Internet prekonáva hluk aj bariéry (Monika Lukáčová)
So študentkou posledného ročníka Gymnáziav Bytči sme sa rozprávali o účasti v súťaži Junior Internet, kdezískala prvé aj druhé miesto za spracovanie tém bezbariérovosti a mizofónie. Ukázala tak, že osobné príbehy môžu prerásť do projektov pomáhajúcich iným. Monika Lukáčová je mladáštudentka, ktorá v jubilejnom dvadsiatom ročníku súťaže Junior Internet AMAVET 2025 získala hneď dve ocenenia v kategó
Alžbeta Marček Chorvátová: Laser a živý organizmus
Profesorka Alžbeta Marček Chorvátová sa vo svojom výskume venuje svetlu a jeho schopnosti priblížiť nám procesy života. Pomocou biofotonických metód skúma zmeny, ktoré nastávajú v organizme, ako aj vplyv faktorov životného prostredia na živé organizmy. Neoddeliteľnou súčasťou je dosiaľ najfascinujúcejší zdroj svetla, aký ľudstvo vytvorilo –laser. Ten sa stal naším technologickým spoločníkom pred 6
Mário Ziman: Rok kvanta
Rozhovor s riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., Máriom Zimanom o pojme kvantum, kvantovomtunelovaní, kvantovej teleportácii aj kvantových počítačoch. Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2025 za Medzinárodný rok kvantovej vedya technológií. Pripomíname si tak sté výročie zrodu kvantovej mechaniky.V najnovšom diele podcastu fyzik Mário Ziman prezrádza, či je možné ešte rozdeliť kvant
Renata Józsová: Tridsiate výročie časopisu Quark
Už tri desaťročia prináša populárno-vedecký časopis Quark zaujímavosti zo sveta vedy a techniky. Pri príležitosti tridsiateho výročia sme sa rozprávali s jeho šéfredaktorkou Renatou Józsovou. Quark už od roku 1995 nepretržite približuje zaujímavosti z rozličných oblastí vedy a techniky. Nájdete v ňom články o živej aj neživej prírode, zo sveta fyziky, astronómie, biológie, chémie, histórie, medic
Matej Baláž: Vedec, ktorý má na prvom mieste rodinu
Matej Baláž premieňa vaječné škrupiny a odpad nananomateriály. Rozprávame sa o mechanochémii, výskume bez rozpúšťadiel aj o radosti z vedy.
Laureáti Ceny za vedu a techniku 2024: Vedecko-technický tím roka
Ocenený tím z EVPÚ predstavuje mobilný energokontajner –zariadenie schopné dodávať stabilnú energiu aj v náročných podmienkach. Ako to celé funguje?
Los Angeles: Prečo má jedno z najkrajších miest na svete také ohrozujúce počasie?
Prečo Kaliforniu každoročne sužujú ničivé požiare? Geológ Ján Madarás vysvetľuje, čo ich spôsobuje, aké sú rizikové faktory a prečo je LA klimaticky výbušné miesto.
Šarlota Kaňuková: Vo vede ju najviac motivuje, keď môže opraviť svoje chyby
Vedkyňa Šarlota Kaňuková hovorí o výskume rastlinných buniek, vnútornej disciplíne, work-life balanse a o tom, prečo pri vede nikdy nehovorí „nedá sa“.
Z chémie dokáže urobiť šou - Ivo Gábriš Vedecký ambasádor
Ahojte, pripravili sme pre vás epizódu s Ivom Gábrišom, ktorého možno poznáte na IG pod účtom Vedecké okienko. Je to mladý učiteľ, ktorého veľmi baví chémia. Zbožňuje rôzne pokusy, experimenty, keď to mení farby alebo to vybuchuje. Vypočujte si jeho inovatívny pohľad na vzdelávanie, počas ktorého ani raz nepoužil klasickú kriedu. Viac o ňom aj tu: https://www.forbes.sk/lists/rebricek-forbes-30-pod
Ženy vo vede: Voči predsudkom používa odbornosť, Zuzana Košutzká (odborníčka na Parkinsona)
Doktorka Zuzana Košutzká je odborníčka na neurodegeneratívne ochorenia - to sú tie, ktoré dokážu ovládnuť náš nervový systém (Parkinson, Alzheimer a pod.). Aj takéto závažné ochorenia sa dajú zvládnuť: dobrou liečbou a osobným prístupom. Malé zmeny v životospráve dokážu podľa výskumov urobiť veľké zmeny. Podcast zároveň nadväzuje na inšpiratívne podujatie Zvedavé debaty: ŽENY VO VEDE. Tešíme sa na
Motivoval študentov tak, že chceli v škole aj prespávať, učiteľ a mentor Igor Mozolák
V epizóde s Igorom Mozolákom sa dozviete: ako si získať dôveru v učiteľskom kolektíve, ako nadchnúť a pozitívne motivovať študentov, prečo je dôležité prepájať teoretické vedomosti s praxou a ako môže zo zaprášeného priestoru vzniknúť študentská "Bádateľňa". Igor Mozolák pôsobí ako zástupca riaditeľa Duálnej akadémie a zároveň študentom sprostredkoval súťaž FIRST Global. Viac o špičkovej
FIRST Global: Súťaž, ktorá spája študentov z celého sveta
V tejto epizóde sa dozviete: všetko o súťaži FIRST Global, ktorej sa darí spájať študentov z rôznych krajín sveta. Hosťom v podcaste je predseda OZ FIRST Global Slovakia Adam Kukla a Martin Hronský, ktorý je študent a dobrovoľník vo FIRST Global Slovakia. Nie je to len súťaž, je to medzinárodná disciplína, v ktorej sa mladá učia spolupráci, komunikácii, prezentácii a konštruktívnym procesom. Vedel
Nie som vedec, ktorý práci obetuje všetko - výskumník Cimrák
V podcaste spoznáte profesora Ivana Cimráka, ktorý otvorene priznáva, že nie je vedec, ktorý by bol v práci 14 hodín denne. Nastavil si vo vede aj v živote balans, ale vnútorného kritika počuje stále. Ivan Cimrák pracuje s modernými technológiami tak, aby dokázali v medicíne pomôcť pri včasnej detekcii rakoviny.
Ekológia v antike: vznikla podľa logiky a náboženstva
Všetko o ekológii v antike. Hosťkou v podcaste je: klasická filologička a docentka Marcela Andoková.
Vedkyňa Gorejová: Číta Feynmana, ale rieši aj rúž
RNDr. Radka Gorejová, PhD., je expertka na biomateriály. So svojím vedeckým tímom dokážu vytvoriť špeciálne zinkové peny, ktoré môžu pacienta s poranenou kosťou ušetriť od druhej operácie. V roku 2024 získala prestížne ocenenie Cena za vedu a techniku 2024 a o jej práci a osobnosti sme písali už ajtu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/materialy/radka-gorejova-vyvoj-biomaterialov-na-medicinske
AKO MILOVAŤ DETI, ktoré chcú ubližovať
Hosť: PhDr. PaedDr. Mgr. Viktor Križo, PhD., riaditeľ Inklucentra, psychológ, terapeut a špeciálny pedagógViktor Križo pracuje s deťmi, ktoré chcú ubližovať sebe alebo druhým. Presúvať tieto deti zo školy na školu s nálepkou „problematické“ je žiaľ skratka, ktorá nám dlhodobo nepomáha. Úlohou profesionálneho pedagóga a terapeutaje pátrať, čo sa ukrýva pod nepriateľskými prejavmi a zisťovať skutočn
Všetko o inteligentnej elektrine (SEPS)
V podcaste sa dozviete všetko, čo by ste mali vedieť o inteligentnej elektrine. Hosť Mgr. Michal Géci, MBA, je vrchným riaditeľom úseku ICT v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, a.s. (SEPS). Vysvetľuje celý proces prenosu elektriny. Zároveň objasňuje inteligentnú novinku: Smart Grids.
Hodnota liečivých rastlín je vysoká. Na čo všetko ich možno využiť?
Na Slovensku máme približne tritisíc druhov cievnatých
liečivých rastlín. Ich pestovanie má v Európe silnú konkurenciu, ale mnoho firiem sa pre vysokú kvalitu obracia práve na slovenských pestovateľov.
Liečivé rastliny reagujú na okolité prostredie vďaka
sekundárnym metabolitom a tieto zložky sa využívajú pri prevencii chorôb a škodcov.
Ochranné látky v liečivých rastlinách možno využiť nielen
Stredoškolák vyvinul parfumy z kukurice, ročne by ušetril 2 400 % emisií CO2
Málokto tuší, z akých toxických látok sa vyrábajú krásne voňajúce parfumy, ktoré na seba dennodenne striekame. Ich výroba zahŕňa nečisté procesy, ktoré sa odrážajú aj na zdraví našej planéty. Na výrobu len 50 mililitrov parfumu (bez
nádoby) sa vyprodukuje okolo 100 kilogramov oxidu uhličitého.
Adam Kovalčík, študent Gymnázia Nové Zámky, sa rozhodol tejto problematike venovať a začal vyrábať parf
Víťaz zo súťaže v USA: Nájsť dobrý nápad je niekedy ťažšie ako realizácia
V tomto diele podcastu Veda na dosah sme sa rozprávali
so stredoškolákom Michalom Lajčiakom, ktorý už ako 18-ročný vyhral pod záštitou AMAVET-u prestížnu celosvetovú súťaž Regeneron ISEF 2024 v Los Angeles. Prvé miesto získal za projekt Návrh systémov na riadenie robotického roja. Sám
si v ňom v podstate vytvoril vlastnú inteligentnú fabriku.
„Keď si vyberám projekt, čítam si nejaké vedecké člán
Stredoškoláčka Izabela uspela v USA s výskumom Parkinsonovej choroby
Príčiny vzniku Parkinsonovej choroby zatiaľ nie sú presne
známe, preto majú vedci v tejto oblasti ešte veľa práce. Novou posilou vo výskume je aj mladá študentka strednej školy Izabela Mária Hašková, ktorá skúmala účinky fyzického cvičenia na pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Ako osemnásťročná v lete tohto roka dokonca vyhrala druhé
miesto v medzinárodnej súťaži Olympiáda géniov v americkom Ro
Tuky a energetický metabolizmus
Tuky sa často považujú za nepriateľa zdravej stravy, ale v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v našom tele. Fungujú ako základný zdroj energie, pri nadbytku sa ukladajú a mobilizujú sa počas fyzickej aktivity. Poznáme však rôzne
typy tukov a odlišné sú aj ich účinky na zdravie. Prečo sú niektoré tuky prospešné a iné menej vhodné a ako si vybrať správne tuky do vyváženej stravy? Aké sú hlavné rozdiely
Veľkými dátami k úspornej spotrebe energie
Dáta majú nezastupiteľnú úlohu v moderných výrobných procesoch. Okrem toho s nimi narábame pri každodenných činnostiach, ako je napríklad využívanie internetu či rôznych mobilných aplikácií. S dátami sa pracuje aj v zdravotníctve, energetike, doprave, vo finančných službách, ale aj v mnohých ďalších odvetviach. Nachádzajú sa všade okolo nás a ich potenciál je, zdá
sa, nekonečný. Samotné využívanie
Epigenetika: Ako naše skúsenosti formujú budúce generácie?
Epigenetika je fascinujúca a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť biológie, ktorá skúma, ako sa môže meniť génová expresia bez zmeny samotnej sekvencie DNA. Aké sú základné princípy epigenetiky a aký je jej historický vývoj? Ako sa epigenetika líši od tradičnej genetiky? Epigenetika má dôležitú úlohu aj počas embryonálneho vývinu, kde epigenetické značky riadia diferenciáciu buniek a formovanie tkanív.
Sústredenosť v chaose: ADHD
Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako pre
Prečo rakovinové bunky môžu zostať nesmrteľné?
Vedeli ste, že existujú mechanizmy, pomocou ktorých rakovinové bunky unikajú bežným kontrolným mechanizmom bunkovej smrti a zostávajú nesmrteľné?
Výskum v tejto oblasti je nesmierne dôležitý, pretože nám pomáha lepšie pochopiť procesy, ktoré vedú k vzniku rakoviny, a tým aj k vývoju nových terapeutických stratégií. Modelové systémy používané v laboratórnom výskume hrajú kľúčovú úlohu pri objasňova
Ekopredkovia: Čo sme si od nich zobrali?
Naši predkovia vnímali zem ako zdroj potravy, domova a posvätného priestoru. Využívali rôzne poľnohospodárske techniky a starali sa o úrodnosť pôdy. Voda sa považovala nielen za zdroj života, ale aj za dôležitý prvok rituálov a obradov. Historické fakty nám odhaľujú, ako vnímali tieto prírodné elementy a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich každodennom živote. Hoci pojem ekológia vznikol až v 19. st
Mutácie v tele môže spôsobiť aj vonkajšie prostredie
Mutácie, čiže zmeny v sekvencii DNA, nás formovali odnepamäti a sú základným zdrojom genetickej variability, ktorá je potrebná pri evolučných procesoch. Mutácie vznikajú spontánne, ale môžu na ne vplývať aj vonkajšie faktory, napríklad UV žiarenie, ionizačné žiarenie či chemické látky. Mutácie sú buď neutrálne, alebo škodlivé. Čo sú mutácie a ako k nim dochádza? Aké mutácie poznáme? Sú dedičné a v
Stanú sa roboty dôveryhodnejšími?
Kognitívna robotika a umelá inteligencia sú veľmi dynamické oblasti, ktoré sa ustavične rozvíjajú. Roboty dnes zastupujú ľudí v manuálne náročných prácach, ale dostávajú sa aj do domácností, kde prenikajú do osobnejšej zóny ľudí. Aj preto sa vývojári snažia, aby robot bol čo najpodobnejší človeku a aby sa jeho schopnosti a vlastnosti čo najviac stotožňovali s ľudskými. Na to, aby sa stroje stále z
Máme dostatok vody na ďalšie storočie?
Voda je základným predpokladom života a jej dostupnosť a kvalita sú kľúčové pre zdravie ľudí a ekologickú stabilitu planéty. S klimatickou zmenou prichádzajú vyššie teploty, čo prináša narastajúci dopyt po vode. Zmena klímy ovplyvňuje vodný cyklus a dostupnosť vody v rôznych častiach sveta a prináša globálne výzvy, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede. Sledovať môžeme aj rôzne druhy znečistenia, kto
Ako nás vidia počítače?
Dnes počítače, ale aj rôzne systémy dokážu analyzovať, porozumieť a spracovať obrazy podobne, ako to vie človek očami a mozgom. Systém, ktorý využíva detegovanie javov, sa využíva napríklad pri autonómnom riadení áut. Počítačové videnie má však širšie uplatnenie v oblastiach, ako je medicína, priemysel, zábava či bezpečnosť. Máme dostatok trénovacích dát, potrebných na vývoj pokročilých modelov po
Ako dlho bude trvať klimatická kríza?
Extrémne poveternostné prejavy a zmeny teplôt sú dôsledkom klimatickej zmeny, ktorú už dnes naplno pociťujeme. Dotýka sa aj biodiverzity, migrácie živočíchov, rozširovania púští či straty ľadovcov. Zmena klímy výrazne ovplyvňuje život na Zemi a jej dôsledky prispievajú dokonca ku globálnym konfliktom. Hlavnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v dôsl
Výskum, ktorý pomáha mačkám byť šťastnejšími
Mačky ľudstvo fascinujú po celé stáročia a to nielen preto, že množstvo z nich sa vyvíjalo priamo v spoločnosti ľudí, ale aj pre ich záhadnú povahu. Dnes sú mačky veľmi obľúbenými domácimi miláčikmi. Ich správanie nás vie fascinovať, rozosmiať, prekvapiť a často je pre nás veľkou záhadou. Výskum ich správania nám však vie priniesť cenné informácie ako sa k tomuto zvieraťu správať a čo od neho môže
Digitálne technológie v rukách detí
V súčasnosti deti prichádzajú do kontaktu s množstvom digitálnych technológií. Ide najmä o smartfóny, počítače, internet a s ním spojené sociálne médiá. Nové technológie sú dobrými pomocníkmi, lenže pri nadmernom používaní môžu mať negatívne účinky. Dnes sa vedci snažia prísť na to, na aké oblasti digitálne technológie vplývajú, pričom je známe, že dokážu zasiahnuť kognitívny, fyziologický aj emoc
Budovanie dôvery
Pocit bezpečia a istoty nadobúdame vtedy, keď sme presvedčení, že druhá strana bude konať v súlade s našimi očakávaniami, a to najmä správne a spoľahlivo. Ak tento pocit nadobudneme, môžeme hovoriť o dôvere, ktorú si vytvárame v osobných aj pracovných vzťahoch, ale i vo vzťahu k verejným inštitúciám. Rovnako tak môžeme hovoriť tiež o nedôvere, napríklad v prípade zrady, klamstiev, narušenej transp
Ako sa technológie prihovárajú človeku?
Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané
Za epidémiu nespavosti môže aj svetelná kontaminácia
Svetelné znečistenie je nadbytočné svietenie na miestach, kde to nie je potrebné. Zdrojmi tohto znečistenia sú mestské osvetlenie, reklamné tabule a iné umelé zdroje. Takéto osvetlenie narúša biologické procesy ľudí a živočíchov v noci, no vplyv má aj na ich činnosť počas dňa. Znečistenie zasahuje nočnú oblohu, má negatívny účinok na biodiverzitu a interferuje s prirodzenými životnými cyklami vrát
Budú mať stroje vedomie?
Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva do nášho každodenného života. Technológia umelej inteligencie dnes zvládne upravovať obrazy, modifikovať fotografie a pracovať s videami aj hlasom. Je to veľká pomocníčka, ktorá nám ušetrí čas aj námahu. Lenže vďaka týmto schopnostiam dokáže vytvoriť aj video, ktoré vyzerá realisticky, ale nie je pravdivé. Preto by sme pri prijímaní akéhokoľvek mediálneho o
Ako sa vírus môže stať užitočným?
V chladných mesiacoch náš organizmus čelí väčšiemu náporu vírusových ochorení. Tie sa v populácii rýchlo šíria a spôsobujú zdravotné ťažkosti. Okrem toho sa stretávame aj s rôznymi zoonózami, čiže vírusovými ochoreniami prenášanými priamo alebo nepriamo zo zvierat na ľudí. Možno aj preto vírusy vnímame ako patogénne a škodlivé organizmy. Niektoré vírusy však môžu byť pre človeka prínosné. Aké sú t
Čo nás môžu naučiť myšlienkové experimenty?
Považujeme za samozrejmé, že vedecké hypotézy si vyžadujú empirické testovania, ktorými sa cieleným pozorovaním, meraním či experimentovaním získavajú dáta. No môžeme sa dozvedieť niečo podstatné o fungovaní prírody a spoločnosti tým, že si predstavíme určitú hypotetickú situáciu, ktorá v skutočnosti nenastala? Môže predstavovanie si pomyselných scenárov priniesť zaujímavé poznanie princípov, ktor
Šťastie – vedecký rozklad radosti
Slovo šťastie v bežnom jazyku vyslovujeme často, ale zhodnúť sa na jeho význame je skôr raritou. Pre niektorých z nás šťastie znamená momentálne emocionálne rozpoloženie, pre iných dlhodobé dodržiavanie morálnych štandardov. Nech už si šťastie definujeme akokoľvek, pri jeho hľadaní nám môže pomôcť veda. V prvom rade nás informuje o tom, že šťastie závisí od viacerých zdrojov. Okrem predispozícií a
Zemetrasenia v minulosti a dnes
Slovensko patrí medzi krajiny s miernou až strednou úrovňou seizmickej aktivity podobne ako viaceré štáty v Európe, ktoré sa nachádzajú na Eurázijskej litosférickej platni. To znamená, že na Slovensku môžu vzniknúť zemetrasenia, ktoré sa prejavia makroseizmickými účinkami na veľkej časti alebo dokonca na celom území Slovenska. Ich výskyt je menej častý ako v krajinách, na území ktorých sa stretáva
Individualizácia a cesta k modernej medicíne
Dnešná medicína pozná množstvo efektívnych liečebných postupov, dôležité však je, v akej fáze sa choroba nachádza. Sekundárna prevencia môže choroby zachytiť v počiatočnom štádiu, lenže mnohí pacienti a aj lekári ju stále podceňujú. Vďaka prevencii vieme včas určiť diagnózu a to nás môže pred fatálnymi dôsledkami chorôb zachrániť. Absolvovanie preventívnej prehliadky nás pritom veľa nestojí. Moder
O astrofotografii a robotizácii ďalekohľadov
Vesmír a jeho krásy sa dnes dajú zachytiť pomocou astrofotografovania. Ako sa astrofotograf pripravuje na dlhé a náročné expozície? Ako zvláda výzvy spojené so svetelným znečistením a s nepredvídateľným počasím? O svojej ceste k astrofotografii, o najobľúbenejších vesmírnych objektoch a o technikách, ktoré používa na zaznamenávanie, nám v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH porozprával Zdeněk Bardon
COINTT 2023: Biele miesta v inováciách a transfere technológií
Na jeseň sa bude konať najväčšie odborné fórum o transfere technológií, ochrane duševného vlastníctva, inováciách a spolupráci akademického a podnikateľského sektora – konferencia COINTT. Zastrešujúcou témou tohtoročného dvojdňového podujatia bude Biele miesta v inováciách a transfere technológií. Pre koho je konferencia COINTT určená? Aké budú témy jednotlivých programových vstupov? Čo zaujímavé
Využitie výsledkov výskumu vedeckovýskumných inštitúcií v praxi
V slovenských vedeckovýskumných inštitúciách vedci pracujú na zaujímavých a užitočných projektoch. Raz za čas prenikne na verejnosť správa o novom vynáleze, ktorý vytvorili, a o tom, ako by mohol zlepšiť naše životy. Ako s nimi majú samotní vedci a vedeckovýskumné inštitúcie ďalej pracovať, aby nápady neostávali len na papieri, ale našli využitie v praxi? Aj o tomto sa budeme rozprávať v podcaste
Zachráňme vodu, zachránime život: Hydrológia a ochrana vodných zdrojov
Znečisťovanie vodných zdrojov, extrémne suchá, nadmerné využívanie vody, odlesňovanie a rôzne ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vodné zdroje, nás nútia zamyslieť sa nad tým, či máme v našej krajine dostatok vody. Napriek tomu, že aktuálne a akútne nepociťujeme jej nedostatok, reálny stav zásob vody a ich vývoj môže byť iný. Hydrológia je vedná oblasť, ktorá nám poskytuje dostatok komplexným informá
Inovácie a inšpirácia – aj to je Európska noc výskumníkov
Európska noc výskumníkov aj tento rok ponúkne širokej verejnosti množstvo zaujímavého a zábavného programu na viacerých miestach na Slovensku. Tešiť sa môžete na rozmanité prednášky, interaktívne ukážky či vedecké stánky, kde sa návštevníci dozvedia viac o aktuálnych vedeckých témach a trendoch. Európska noc výskumníkov sa uskutoční 29. septembra 2023 a spojí viaceré krajiny vrátane Slovenska v sn
O spotrebiteľskej gramotnosti na Slovensku
Pri nakupovaní, či už v kamenných obchodoch, e-shopoch,
alebo aj na sociálnych sieťach, sa môžeme stretnúť s rozmanitými podvodnými praktikami. Nakoľko ich vnímame? Vieme rozpoznať, že ide o podvod? Rôzne úrovne spotrebiteľskej a finančnej gramotnosti, digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti ovplyvňujú zraniteľnosť ľudí zoči-voči podvodníkom. Vďaka spotrebiteľskej gramotnosti, čiže znalosti
Nie je správne žiť v sterilnom prostredí, ale hygiena je kľúčová
Imunita nás chráni pred infekciami a chorobami a na plné obrátky pracuje aj pri samotnej nákaze organizmu. Nedávna pandémia nás poučila, že o imunitu sa máme náležite starať a že môže byť účinnou ochranou pred vírusmi a baktériami, ktoré narúšajú naše zdravie. Čo je pre ňu ideálne a ako ju možno udržať v dobrej kondícii? Ako funguje a čo sa za ňou skrýva? Ako prebieha imunitná reakcia a ako sa spr
Búranie mýtov o feminizme a rodovej rovnosti
Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť
Toxoplazmóza – riziko v našom prostredí
Jedným z najrozšírenejších ochorení je toxoplazmóza, pričom nakazených je približne 30 percent populácie. Toxoplazmózu spôsobuje vnútrobunkový parazit. Postihuje teplokrvné živočíchy, pričom jej hlavným hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy. V prípade zdravých jedincov je priebeh toxoplazmózy spravidla asymptomatický, teda človek často nevie, že má v sebe parazita. Problematickí sú pacienti s osla
Veda opaľovania je odhalená. Čo na to hovorí pokožka?
Leto je tu a s ním prichádzajú aj vyššie teploty, väčšia miera slnečného žiarenia a v niektorých prípadoch aj spálená pokožka. Hoci sa koža vie rýchlo zregenerovať, takéto opálenia dočervena si zapamätá a neskôr nám môže vystaviť účet. Slnko totiž neraz poškodzuje kožné bunky a zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych kožných ochorení. Ako opaľovanie ovplyvňuje našu kožu a čo sa s ňou deje, keď je
ChatGPT – riziko alebo nová éra komunikácie?
Umelá inteligencia stále napreduje a jedným z jej prínosov je aj umelointeligentný systém na komunikáciu – ChatGPT. S neobmedzenými možnosťami, ktoré ponúka, je namieste otázka, aké riziká so sebou prináša. Zodpovedať ju je dôležité, lebo ChatGPT bude časom iba jedným z viacerých četovacích botov. Ľudia teda budú môcť využívať umelú inteligenciu prakticky pri všetkom. Ovplyvní to nielen vzdelávani
Parazity v ľudskom tele
Koexistencia parazitov a človeka je daná počiatkom jeho bytia a z hľadiska zdravia človeka stále predstavuje vážny problém. Výskyt parazitov je viazaný predovšetkým na tropické a subtropické oblasti, ale aj keď v našich podmienkach má väčšina parazitóz ľahký priebeh, ich dôležitosť sa nesmie podceňovať. Najmä v súvislosti so šírením HIV/AIDS sa zväčšilo druhové spektrum parazitov postihujúcich člo
Na prechádzke ide matematika ľahšie
V tom, že matematika je v našich životoch kľúčová, sa utvrdzujeme každý deň. To, že sa dá matematika učiť aj v pohybe, dokazujú matematické prechádzky. Ide o outdoorovú aktivitu, počas ktorej žiaci riešia matematické úlohy priamo prepojené s reálnymi objektmi. Pri riešení úloh pracujú v skupinách, využívajú mobilné zariadenia s aplikáciou MathCityMap a zdôvodňujú svoje postupy. Mnohé úlohy vyžaduj
Je možné vyčistiť vesmír od kozmického odpadu?
Na obežnej dráhe okolo Zeme sa nachádza čoraz väčšie množstvo objektov vyrobených človekom, ktoré sú nielen užitočné, ako sú družice (telekomunikačné, meteorologické, na monitorovanie katastrof či navigačné), ale aj nepotrebné, ako je kozmický odpad. Objekty majú vysoké rýchlosti a už aj malé, niekoľkocentimetrové úlomky môžu znefunkčniť alebo zničiť družicu či vesmírnu stanicu. Zrážky na obežnej
